Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

Architekti Otto Reichner, Ferdinand Čapka a František Eduard Bednárik -

Reprezentačný dom v Žiline

Budovu Reprezentačného domu v štýle talianskeho neoklasicizmu terajšieho Mestského divadla postavili v roku 1942 – 1944 v období 1. Slovenskej republiky podľa projektov, ktorý v roku 1940 vypracovali žilinskí architekti Ing. arch. František Eduard Bednárik (1902 – 1960) a akad. arch. Ferdinand Čapka (1905 – 1987). Konečný projekt spracoval opavský rodák Otto Reichner, ktorý do Žiliny prišiel po zabratí Sudiet Nemeckou ríšou v roku 1938. Monumentálna budova je obložená leštenými travertínovými tabuľami. Bola v nej honosná radná sieň, kultúrne priestory a cirkevná škola. Na fasáde bol umiestnený žilinský, pápežský i slovenský znak, ktoré boli neskôr komunistami odstránené. Dnes má v nej sídlo Mestské divadlo Žilina a niektoré priestory sú prenajaté na komerčné účely.

František Eduard Bednárik sa narodil v 1902 v Bystřici pod Hostýnem. Študoval na Štátnej vyššej škole stavebnej v Brne, potom pracoval u architekta B. Hubschmanna v Prahe, kde pokračoval v štúdiu architektúry na ČVUT. Absolvoval študijné cesty v Nemecku, Francúzsku, Holandsku a Belgicku. Pôsobil ako samostatný architekt. Zomrel v Žiline roku 1960. Navrhoval verejné budovy najmä v Žiline a v Banskej Bystrici. Jeho diela: Koedukačný učiteľský ústav v Banskej Bystrici (1935), Športhotel, Donovaly (1938 – 1939), budova strednej školy a býv. notárskeho úradu v Banskej Bystrici, sídlisko Banská Bystrica-Uhlisko, obytné domy postavené pre vojenských gážistov v Banskej Bystrici (1938), Štátna hvezdáreň na Skalnatom plese, Reprezentačný dom v Žiline (Reichner, Bednárik a Čapka), Administratívna budova Spojených elektrární severozápadného Slovenska v Žiline (Bednárik a Čapka), Železničná stanica v Žiline (Bednárik a Čapka), hotel Metropol v Žiline a ďalšie stavby.

MESTSKÉ DIVADLO, Horný val č. 3. Budova Mestského divadla vznikla v rokoch 1942 – 1945 ako Dom katolíckej kultúry a výchovy, po roku 1945 pomenovaný na Reprezentačný dom mesta, kde bola umiestnená aj štátna ľudová škola. Novú budovu v štýle talianskeho neoklasicizmu začal projektovať architekt Ferdinand Čapka a František Eduard Bednárik, ale budovu nakoniec postavili podľa zmien navrhnutých opavským rodákom Ottom Reichnerom (1888 – 1961). Základný kameň vysvätili 7.júla 1942 za účasti prezidenta Jozefa Tisa. Budovu postavilo Mesto Žilina za 1.493.357 korún. K tomu pribudli ďalšie výdavky na vnútorné vybavenie v r. 1946, ktoré tiež platilo mesto. Na priečelí boli tri erby – slovenský, pápežský a žilinský odstránené v roku 1949. V budove bola i telocvičňa, zasadacie miestnosti a učebne. Stavala ju firma Ing. Petri z Bratislavy, elektrikárske práce robil Žilinčan p. Braciník, železiarske práce p. Hromec, výmaľbu divadla p. Vlkoláček. Monumentálna budova bola obložená hladkým travertínovým obkladom zo Spiša. Od roku 1948 tu pôsobilo divadlo, od roku 1956 pod názvom Divadlo Petra Jilemnického. To bolo zrušené v roku 1966, ale divadelný súbor v Žiline ostal ako pobočka Divadla SNP v Martine do roku 1969. K opätovnému vzniku profesionálneho divadla v Žiline došlo k 1. 1. 1992, kedy Mesto Žilina zriadilo Mestské divadlo Žilina a ako jediné divadlo v sídle kraja na Slovensku financované mestom. Okrem divadla bola v budove od roku 1961 stredná všeobecno-vzdelávacia škola a potom aj základná škola a sídlil tu aj Park kultúry a oddychu Žilina. Vo vestibule boli umiestnené busty štyroch priekopníkov slovenského divadelného umenia: Sama Chalúpku ( v súčasnosti stratená ), Gašpara Belopotockého, Jána Palárika, Ferka Urbánka a spisovateľa Petra Jilemníckeho od sochárov Františka Štefunku (1903 – 1974) a Stanislava Bíroša (1901 – 1983). Budovu terajšieho divadla postavili na mieste bývalej mestskej cirkevnej školy, ktorá tu stála od 14. storočia. Prvá zmienka o jej učiteľovi je už z roku 1358. Od roku 1542 tu bolo evanjelické gymnázium, tzv. akadémia, ktorá pôsobila v Žiline až do začiatku 18. storočia. Po zániku tejto staršej školy tu opäť bola základná cirkevná škola, ktorú postavili v roku 1775 a zbúrali až tesne pred výstavbou Reprezentačného domu. Vedľa školy sa nachádzal stredoveku aj jediný priamy prechod z Mariánskeho námestia na Námestie Andreja Hlinku, lebo až v rokoch 1912 – 1921 sa vybudovali terajšie Farské schody. Celý priestor okolo kostola, školy, starej fary a pôvodného cintorína bol v tom čase definitívne upravený výstavbou balustrády. Balustráda získala dnešnú podobu v rokoch 1941 – 1944 podľa projektov Otta Reichnera. Dvojpodlažná stavba balustrády má po stranách dve schodiská a na múriku je umiestnený barokizovaný mestský erb. Po roku 1990 v budove divadla pôsobila aj Cirkevná obchodná akadémia a Televízia Žilina, neskôr premenovaná na Televíziu Patriot. Na rohu budovy bola 14. 10. 2000 odhalená busta bývalého mešťanostu JUDr. Vojtecha Tvrdého a 11. júna 2006 pribudol aj reliéf evanjelického biskupa Fedora F. Ruppeldta. Autorom busty aj reliéfu je akademický sochár Ladislav Berák a sú vyhotovené z bronzu. V rokoch 1999 – 2003 bola budova divadla podrobená rozsiahlej rekonštrukcii v hodnote 70 miliónov Sk. Slávnostné otvorenie Mestského divadla v Žiline sa uskutočnilo 19. decembra 2003 za účasti prezidenta republiky Rudolfa Schustera. (Text: Mgr. Peter Štanský)