brigádny generál Zdeňek Jakubek, vojenský pridelenec veľvyslanca Českej republiky
Vojnový cintorín sovietskych vojakov na Bôriku – Военное кладбище Красной армии Жилина
(Foto: 29. 4. 2016)
Položením vencov a kvetov si predstavitelia mesta Žilina, zástupcovia diplomatického zboru akreditovaní v Slovenskej republike, členovia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, priami účastníci bojov o Žilinu a jej okolia a ďalší vzácni hostia pripomenuli 71. výročie oslobodenia mesta Žilina a uctili si pamiatku padlých vojakov, ktorí v roku 1945 vybojovali mier a oslobodili Slovensko spod nemeckej okupácie.
Pietneho zhromaždenia sa zúčastnili Igor Choma, primátor mesta Žilina, Anton Trnovec, zástupca primátora mesta Žilina, J. E. Alexej Leonidovič Fedotov, veľvyslanec Ruskej federácie v Slovenskej republike, J. E. Vladimír Serpikov, veľvyslanec Bieloruskej republiky, brigádny generál Zdeňek Jakubek, vojenský pridelenec veľvyslanca Českej republiky, Jozef Štrba, podpredseda Žilinského samosprávneho kraja, Vladimír Macášek, prednosta Okresného úradu v Žiline, Pavel Sečkár, predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, Juraj Drotár, podpredseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, priami účastníci bojov o Žilinu a jej okolia a ďalší hostia.
Zo zúčastnených hostí mal príhovor, okrem primátora mesta Žilina, veľvyslanec Ruskej Federácie J. E. Alexej Leonidovič Fedotov a predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Pavel Sečkár. Všetci rečníci vo svojich príhovoroch vyzdvihli hodnotu mieru a odsúdili nacistickú tyraniu, ktorá zatiahla svet do vojny.
Vojnový cintorín na Bôriku bol otvorený 30. apríla 1946. Je na ňom pochovaných 1786 sovietskych vojakov, ktorí padli v bojoch pri prechode frontu v priestore od Liptovského Mikuláša po Žilinu v roku 1945. Na cintoríne je postavený ústredný pamätník, masové hroby a hroby dôstojníkov Červenej armády. Bol postavený podľa projektov sovietskych architektov. Od roku 1981 je zapísaný v zozname národných kultúrnych pamiatok. V roku 2009 prešiel cintorín sovietskych vojakov rekonštrukciou za vyše 20 tisíc eur, ktorú zaplatilo ruské veľvyslanectvo.
brigádny generál Zdeňek Jakubek, vojenský pridelenec veľvyslanca Českej republiky
Vojnový cintorín sovietskych vojakov na Bôriku – Военное кладбище Красной армии Жилина (Foto: 29. 4. 2016) Položením vencov a kvetov si predstavitelia mesta Žilina, zástupcovia diplomatického zboru akreditovaní v Slovenskej republike, členovia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, priami účastníci bojov o Žilinu a jej okolia a ďalší vzácni hostia pripomenuli 71. výročie oslobodenia mesta Žilina a uctili si pamiatku padlých vojakov, ktorí v roku 1945 vybojovali mier a oslobodili Slovensko spod nemeckej okupácie. Pietneho zhromaždenia sa zúčastnili Igor Choma, primátor mesta Žilina, Anton Trnovec, zástupca primátora mesta Žilina, J. E. Alexej Leonidovič Fedotov, veľvyslanec Ruskej federácie v Slovenskej republike, J. E. Vladimír Serpikov, veľvyslanec Bieloruskej republiky, brigádny generál Zdeňek Jakubek, vojenský pridelenec veľvyslanca Českej republiky, Jozef Štrba, podpredseda Žilinského samosprávneho kraja, Vladimír Macášek, prednosta Okresného úradu v Žiline, Pavel Sečkár, predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, Juraj Drotár, podpredseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, priami účastníci bojov o Žilinu a jej okolia a ďalší hostia. Zo zúčastnených hostí mal príhovor, okrem primátora mesta Žilina, veľvyslanec Ruskej Federácie J. E. Alexej Leonidovič Fedotov a predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Pavel Sečkár. Všetci rečníci vo svojich príhovoroch vyzdvihli hodnotu mieru a odsúdili nacistickú tyraniu, ktorá zatiahla svet do vojny. Vojnový cintorín na Bôriku bol otvorený 30. apríla 1946. Je na ňom pochovaných 1786 sovietskych vojakov, ktorí padli v bojoch pri prechode frontu v priestore od Liptovského Mikuláša po Žilinu v roku 1945. Na cintoríne je postavený ústredný pamätník, masové hroby a hroby dôstojníkov Červenej armády. Bol postavený podľa projektov sovietskych architektov. Od roku 1981 je zapísaný v zozname národných kultúrnych pamiatok. V roku 2009 prešiel cintorín sovietskych vojakov rekonštrukciou za vyše 20 tisíc eur, ktorú zaplatilo ruské veľvyslanectvo.