Františkánsky kláštor v Žiline — Žilina Gallery

Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

1/1

Františkánsky kláštor v Žiline

premietanie (slideshow)
Františkánsky kláštor v Žiline

Františkánsky kláštor a Kostol sv. Barbory v Žiline

Franciscans Monastery and the Church of St. Barbora
(Foto: 30. 8. 2005)

Na Ulici Jozefa Miloslava Hurbana je významná dominanta kostol a kláštor františkánov. V roku 1701 pozval uhorský palatín, knieža Pavol ESTERHÁZY (1653 – 1713) františkánov aj do Žiliny. Prví príslušníci Rehole menších bratov prišli do Žiliny v roku 1704. V roku 1723 začali v Žiline s výstavbou barokového kláštora františkánov a kostola svätej Barbory. Kláštor s kostolom stavali za mestskými hradbami, čo malo okrem iného symbolizovať spätosť františkánov s jednoduchým ľudom. Vežu pristavili ku kostolu v roku 1728. Celú stavbu františkánskeho kláštora a kostola dokončili v roku 1731. Budova kláštora bola pôvodne iba jednoposchodová. Druhé poschodie pristavili až po prvej svetovej vojne, v roku 1924.
Vonkajší vzhľad kostola nemá nejaké veľké architektonické prednosti. Ale o to hodnotnejšie je jeho vnútorné barokové zariadenie a baroková výzdoba. Sú to oltáre, sochy, kazateľnica, hladké i točené postranné stĺpy i oltárne obrazy. Oltárne obrazy maľoval tunajší františkán Konrád ŠVESTKA (1833 – 1907), už na konci 19. storočia. Na obraze patrónky kostola svätej Barbory, ktorý je súčasťou hlavného oltára, je namaľovaná aj veža Budatínskeho zámku tak, ako v tom čase vyzerala – bez strechy. Súčasťou pôvodného interiéru kostola je loretánska kaplnka. Dve nové okná s farebnými vitrážami navrhol v Žiline pôsobiaci akademický maliar Fero KRÁĽ.
Na výstavbu františkánskeho kostola a kláštora v Žiline dala moravská grófka Katarína Barbora SCHIDINSKÁ sumu 7000 zlatých a kostolu darovala aj cibórium. Táto skutočnosť potom pravdepodobne viedla k výberu patróna kostola. Zachovali zhodu krstného mena mecénky s menom patrónky kostola. Keď v roku 1773 pápež KLEMENT XIV. (1769 – 1773) vydal breve "Dominus ac Redemptor noster", ktorým zrušil Spoločnosť Ježišovu – jezuitov –, jezuiti ešte tri roky viedli svoje gymnázium. V roku 1776 prevzali túto školu žilinskí františkáni. Vtedy museli jezuiti Žilinu opustiť. Škola bola v areáli jezuitského kláštora – dnešného Sirotára – na súčasnom Mariánskom námestí. V roku 1779 dokonca na mieste dnešného poštového úradu Žilina 1 postavili františkáni vlastnú prízemnú budovu pre prevádzku gymnázia. Dňa 21. júna 1848 zničil obrovský požiar takmer celú Žilinu. Spolu s farou vtedy zhorela aj mimoriadne hodnotná knižnica. Živel obišiel iba niekoľko chalúp na Kálove a vo východnej časti mesta a nedotknutý ostal aj kostol a kláštor františkánov.
Za činnosťou františkánov v Žiline dala bodku takzvaná Barbarská noc. Bola to noc z 13. na 14. apríla 1950. Táto noc znamenala násilné vysťahovanie z kláštorov nielen františkánov, ale príslušníkov všetkých mužských reholí, a to nielen na Slovensku, ale v celom vtedajšom Česko-Slovensku. Celkove išlo o zlikvidovanie 226 kláštorov. Potom nasledovalo internovanie rehoľníkov. V žilinskom františkánskom kláštore bol najprv Domov mládeže. V roku 1956 sa sem nasťahovala Vyššia hudobná škola, ktorá sa v roku 1961 pretvorila na Konzervatórium.

Zdroj: Prikryl, Ľ., Štanský, P.: "mesto Žilina", Žilina: Regionálna a rozvojová agentúra, 1997, s. 70 a 72.



Kategórie
Publikované
Rozmery 799*600
Návštev 1457

[0] Komentárov

Pridať komentár