Židovský cintorín Hliník nad Váhom — Žilina Gallery

Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

1/82

Židovský cintorín Hliník nad Váhom

premietanie (slideshow)
Židovský cintorín Hliník nad Váhom

Židovský cintorín v Hliníku nad Váhom – בית הקברות היהודי בהליניק על נהר הואג – Jewish Cemetery in Hliník nad Váhom

Cesta cez vážsky kanál do židovského cintorína (vľavo)
(Foto: 28. 9. 2015)

Po vstupnej bráne a oplotení na Židovský cintorín v Hliníku nad Váhom zostali len tri betónové stĺpy. Židovský cintorín v Hliníku nad Váhom sa nachádza severne od obce na okraji lesíka. V blízkosti je vybudovaný vážsky kanál. Cintorín je obdĺžnikového tvaru, po ľavej strane a na začiatku je na rovnom teréne, ktorý po pravej strane mierne stúpa na lesnom svahu. Cintorín bol v minulosti ohradený. Zo západnej strany sú malé zvyšky kamenného múru, z južnej časti je chránený od cesty náletovými drevinami. Na východnej strane bola v minulosti vstupná brána a malá bránka, po ktorých zostali len betónové stĺpy. Dnes je cintorín otvorený takmer zo všetkých strán. Celé roky bol neudržiavaný, bol miestom pre vandalov, zlodejov náhrobných kameňov a vykrádačov hrobiek. Náhrobné kamene sú porozbíjané, rozkradnuté, zvalené a zatlačené do zeme. Na celom cintoríne sa nenachádza ani jedna stojaca stéla. Asi 30 náhrobných kameňov a podstavcov je prenesených k hrobke baróna Leopolda Poppera von Podhragy. Niektoré hroby sú poškodené vykrádačmi hrobov. Ani stavebne ojedinelú hrobku Popperovcov neobišli zlodeji a vandali.

V Bytčí a okolitých obciach Predmier, Hliník nad Váhom, Kotešová, Veľké Rovné, Pšurnovice, Hrabové, Hričov a Hlboké bolo pred 1. svetovou vojnou bohato osídlené židovským obyvateľstvom. Synagógy okrem Bytče boli aj v Predmieri a Hliníku nad Váhom. Tie dve posledné sa však nezachovali. Židovské cintoríny okrem Bytče boli aj v Hliníku nad Váhom a Kotešovej. V Bytči bol však za komunistického režimu v roku 1979 zničený a v Hliníku nad Váhom a Kotešovej sú značne zdevastované. Do Bytče a okolitých obcí prišli Židia zo Španielska cez Holandsko a Moravu. Dokazujú to aj španielske mená a tradície medzi obyvateľstvom. Prvá písomná zmienka o židovskom cintoríne v Bytči je z roku 1720. Počet obyvateľov v Bytči a okolí sa postupne zvyšoval, prichádzali tu hlavne Židia z Moravy. Tam totiž platil od roku 1727 familiantsky zákon, podľa ktorého sa mohol ženiť len najstarší syn v rodine. Tým bol zastavený populačný rast židovského obyvateľstva. Mladší súrodenci, ak si chceli založiť rodiny, museli sa vysťahovať. Sťahovali sa hlavne na Slovensko, kde takýto zákon neplatil a postupne osídľovali Slovensko od západnej strany.



Kategórie
Publikované
Rozmery 905*600
Návštev 449

[0] Komentárov

Pridať komentár