Rekonštrukcia bývalej Rakúsko-uhorskej banky
Legionárska ulica
(Foto: 17. 9. 2015)
Rekonštrukcia bývalej filiálky Rakúsko-uhorskej banky na Legionárskej ulici.
Budovu bývalej filiálky Rakúsko-uhorskej banky postavili v roku 1912 v štýle neoklasicizmu na vtedajšej Barošovej ulici (Baross utza). Po roku 1919 to bola Hurbanova ulica č. 27, v súčasnosti Legionárska č. 1 (do roku 1992 Švermova). Budovu projektoval jeden z najvýznamnejších architektov Uhorska, bratislavský rodák pôsobiaci v Budapešti Jozef Hubert (1846 – 1916). Okrem iných projektoval aj zámok v Bojniciach a časť zámku v Smoleniciach. Skutočnosť, že Hubert projektoval aj v Žiline, je teraz uverejnená po prvý raz, na základe nedávneho vedeckého bádania Petra Štanského.
Budova po 1. svetovej vojne patrila filiálke Národnej banky česko-slovenskej. Tá v roku 1936 – 1937 nadstavila na budovu druhé poschodie s bytmi. Ešte predtým v roku 1936 v suteréne zabudovali druhý trezor. Pôvodný trezor bol na I. poschodí vľavo v smere do ulice. V trezoroch od 20. septembra do 6. októbra 1938 tajne ukrývali pred agentmi Nemeckej ríše korunovačné klenoty českých kráľov!
Po druhej svetovej vojne tu sídlila filiálka Štátnej banky česko-slovenskej, neskôr pobočka Obchodnej banky, úč. spol. a Československej obchodnej banky, a. s. V súčasnosti je budova uzavretá pre verejnosť.
Pre zaujímavosť, české korunovačné klenoty za posledných 600 rokov opustili Pražský hrad iba jediný raz, a to pre hroziace bombardovanie Prahy počas sporu o Sudety. Preto prezident Beneš prikázal klenoty odviezť. Údajne to bol jeho posledný prezidentský rozkaz. Svätováclavskú korunu, žezlo, jablko, kríž, rúcho a meč odviezli z Prahy dňa 19. septembra 1938 na dvoch autách. Nasledujúci deň už boli klenoty v Žiline, kde ich prevzal František Koupil, prednosta filiálky Národnej banky československej v Žiline. Potom boli klenoty ukryté i v trezore hotela Veľká Fatra v Rajeckých Tepliciach. O tejto prísne utajenej akcii vedeli iba v prezidentskej kancelárii a v najvyššom vedení banky. Väčšina Slovákov a Čechov dodnes ani netuší, že český národný poklad niekedy opustil Pražský hrad.
Zdroj: Patrik Groma, Žilinský večerník č. 37, str. 20, dňa 11. 9. 2012.
Odborná spolupráca: Mgr. Peter Štanský (Štátny archív).
Kategórie |
|
Publikované |
|
Rozmery |
906*600 |
Návštev |
990 |
[0] Komentárov