Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

Neznáme dielo architekta M. M. Scheera, 1. časť

Spoznávame Žilinu (172. časť)
(Foto: 2. 8. 2013)

Pri našom pátraní po neznámej histórii Žiliny sme objavili doposiaľ neznáme dielo jedného z najlepších žilinských architektov Michala Maximiliána Scheera. V Žiline tvoril od roku 1925, keďže v meste panoval v tom čase čulý stavebný ruch a našiel tu uplatnenie svojich funkcionalistických architektonických návrhov. Zameral sa najmä na bývanie. Rozsah jeho projektov predstavoval návrhy od jednoduchého sociálneho bývania cez mestské činžiakové až po bývanie v rodinných domoch a vilách. Od roku 1948 viedol v Žiline Krajský architektonický ateliér Československých stavebných závodov – Stavoprojektu až do svojho nedobrovoľného odchodu zo Žiliny v roku 1952. Za dvadsaťsedem rokov pôsobenia v našom meste sa podľa jeho projektov postavilo viac ako 40 stavieb.
Žilinčania si určite spomenú na pohostinstvo Kominár, nachádzajúce sa v suteréne budovy, ktorú si dala postaviť podľa projektov M. M. Scheera v roku 1928 na rohu ulíc Jána Reka a Republiky učiteľka Elena Jančeková, manželka vedúceho notárskeho úradu mesta Žilina Gejzu Jančeka.
Stala sa majiteľkou pôvodne mestského pozemku, na ktorom v tom čase neexistovala zástavba. Vďaka výdatnému prameňu zo Studničiek, ktorého voda odtekala cez tento pozemok a neďaleko (na križovatke dnešných ulíc Republiky a Kukučínovej) ústila do potoka Všivák, sa tu od začiatku 20. storočia vybudovalo mestské prírodné klzisko. Žilinskí športoví nadšenci ho v zime polievali neďaleko pretekajúcou vodou. Toto romantické obdobie spojené i s blízkym územím, kde mesto vyhradilo pozemok pre kolotoče, však ukončilo obdobie vytvárania pozemkov pre výstavbu dvoj- i viacpodlažných budov od dvadsiatych rokov minulého storočia. Odtok vody z prameňa, ako aj samotný Všivák v tejto časti umiestnili do zakrytého potrubia pod zem.

Zdroj: Žilinský večerník č. 34 / Ročník XXV, str. 16, dňa 18. 8. 2015. Spoznávame Žilinu (172. časť), Neznáme dielo architekta M. M. Scheera, 1. časť. Autori: Patrik Groma, Milan Novák, Peter Štanský.

Michal Maximilián Scheer (1902 – 2000) sa narodil v Považskej Bystrici, vyštudoval architektúru na Vysokom učení technickom v Brne (1925). Začal pôsobiť v Žiline, kde v krátkom čase navrhol množstvo stavieb, najmä bytových, ale tiež administratívnych, obchodných a školských. Skupinu obytných domov družstva Svojdom, Obytný a obchodný dom Grossmann na Pivovarskej 2 (1929), Ľudová škola na Závaží, Finančný palác na Hodžovej 11 (1929), pavlačový dom r.k. fary na ulici Spanyola 11 (1931) a Obchodný dom Hustý na Národnej ulici 27 (1946). Počas II. svetovej vojny pracoval pre Ružomberské papierne. V roku 1948 sa stal spoluzakladateľom Stavoprojektu na Slovensku a viedol krajský ateliér v Žiline. V 50. rokoch bol uväznený a následne sa presťahoval do Nitry, kde žil až do svojej smrti. V roku 1965 dostal Cenu Dušana Jurkoviča, v roku 1967 mu udelili štátne vyznamenanie Za zásluhy o výstavbu a Spolok architektov Slovenska mu udelil v roku 1992 Cenu Emila Belluša za celoživotné dielo. Michal M. Scheer patril k najvýznamnejším tvorcom modernej a funkcionalistickej architektúry na Slovensku.