Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

Hričovská priehrada (rybovod), 2. časť

Spoznávame Žilinu (171. časť)
(Foto: 14. 6. 2009)

V strojovni priehrady vodnej elektrárne sú umiestené tri vertikálne Kaplanove turbíny spojené s generátormi s výkonmi po 10,5 megawatov, takže celkový inštalovaný výkon elektrárne je 31,5 megawatov. Turbínami pri maximálnom výkone preteká spolu 504 m³ vody za sekundu. V prípade maximálnych prietokov vody na Váhu je možné ešte cez elektrárenské jalové priepuste (bez výroby elektrickej energie) prepustiť 426 m³ vody za sekundu a cez haťové polia ďalších viac ako 6500 m³ vody za sekundu. Tieto opatrenia spolu s priestorom vodnej nádrži prispievajú k eliminácii zátop v povodí rieky Váh.
Pevné priehrady na tokoch zamedzujú prirodzenému voľnému pohybu rýb po celej dĺžke toku. V rámci vodohospodárskych úprav sa preto stavajú rybie priepuste (rybochody), ktoré umožňujú rybám prekonať novovzniknutý výškový rozdiel hladín spôsobený prehradením toku priehradou. Aj pri stavbe Hričovskej priehrady bolo na to myslené a v pravej časti haťového poľa postavili takýto rybochod.
V ľavej časti priehradného múra sa pôvodne počítalo aj s plavebnou komorou, s možnosťou plavby medzi Považskou Bystricou a Žilinou ako súčasťou prepojenia Vážskej vodnej cesty s vodnou cestou na rieke Odre. Táto myšlienka nie je nová, pretože už v roku 1930 spracoval bratislavský Krajský úrad Projekt komplexného využívania Váhu, v ktorom sa okrem iného uvažovalo o postupnom splavovaní Váhu po Žilinu. Projekt navrhoval vybudovať 15 energeticko-plavebných stupňov na úseku Šaľa – Žilina, splavnenie Váhu pre plavidlá s výtlakom do 1200 ton s rozmermi 80 x 10,5 x 2 metrov od Komárna po Žilinu v dĺžke 250 kilometrov, so spádom 215 metrov.
Vzhľadom na veľké finančné náklady a zásahy do životného prostredia k tomu počas výstavby vodných diel na Váhu nedošlo, ale základy plavebnej komory 70 x 9 metrov, vystavané v rokoch 1958 až 1962, je možné vidieť dodnes.

Zdroj: Žilinský večerník č. 33 / Ročník XXV, str. 16, dňa 11. 8. 2015. Spoznávame Žilinu (171. časť), Hričovská priehrada, 2. časť. Autori: Patrik Groma, Milan Novák, Peter Štanský.