Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

Synagóga v Bytči – בית הכנסת ביטצ'ה – Synagogue in Bytča

Pôvod židovského obyvateľstva – španielska legenda
(Foto: 23. 6. 2007)

V Bytči sa rozprávalo, že hlavne v okolí Bytče sa usadili aj španielski Židia, ktorí po vyhnaní zo Španielska prišli cez Holandsko a Moravu. Niektoré mená tomu naznačujú: Gabaj, Santo, Španyol, Jaffe/Hübsch, Lord.
Vysvetľovalo sa to nasledovne: Hovorilo sa, že Žid, ktorý sa menoval Jid a býval v Hliníku, dostal za cisára Jozefa II. nemecké meno Leimdörfer (Leim = hlina). Mala to byť 11. generácia prisťahovalcov zo Španielska. Tí, ktorí bývali vo Vysokej, dostali meno Hochfelder, a tí, ktorí žili v Dlhom Poli, získali meno Langfelder. Počas panovania cisára Jozefa II. (1780 – 1790) museli totiž Židia miesto svojich hebrejských mien prijať mená podobné ostatným, to znamená meno a priezvisko a museli to byť mená nemecké alebo ponemčené. Pán Hajnal, ktorý žil v Buenos Aires, tvrdil, že jeho strýkovia Ing. Armin Leimdörfer a Imrich Leimdörfer-Lorský v tridsiatych rokoch minulého storočia pátrali po pôvode svojej rodiny (Leimdörferovcov) a zistili, že táto rodina pochádza zo Španielska. Doklady, ktoré našli, sa počas vojny stratili.
V ich rodine v Buenos Aires sa nachádza sederový tanier (tanier sa používa pri pesachovej večeri) španielskeho pôvodu z 15. storočia. Sederovým tanierom, ktorý prechádzal z generácie na generáciu, tiež dokazujú španielsky pôvod. Pán Hajnal tiež tvrdil, že mu jeho matka rozprávala, ako ich babička Júlia Hochfelderová z Petrovíc, rozsvecovala sabatné sviečky v pivnici a vravela, že je to starý zvyk. Je známe, že je to zvyk Marancov – násilne pokrstených španielskych Židov, ktorí svoje tradície tajne dodržiavali. Dr. David Leimdörfer vo svojom rozprávaní o Hliníku v r. 1909 uvádza, že jeho babička robila "dolces", čo majú byť španielske "dulces".

Zdroj: Král, P., Židé v Bytči, Text a redakce Pavel Král Praha, 2008, str. 10 a 11.