vojak Antal Kosmal — Žilina Gallery

Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

11/143

vojak Antal Kosmal

premietanie (slideshow)
vojak Antal Kosmal

Vojak vlastibrany Antal Kosmal, Honvédsky peší pluk č. 13, útvar Uhorskej kráľovskej vlastibrany, (*1882 +22. III. 1917)

Hovéd Antal Kosmal, Pozsonyi 13. honvéd gyalogezred, Magyar királyi honvéd. (*1882 +22. III. 1917)
(Foto: 21. 4. 2015)

Honvédsky peší pluk č. 13 (Pozsonyi 13. honvéd gyalogezred) patril medzi útvary Uhorskej kráľovskej vlastibrany (Magyar királyi honvéd), v ktorom slúžilo veľa Slovákov. Tento pluk vznikol v roku 1886. Slúžili v ňom muži z honvédskeho doplňovacieho obvodu Prešporok. Všetky tri prápory, ale aj štáb pluku boli dislokovane v Prešporku. V auguste 1914 mal pluk 51% Slovákov, 28% Maďarov, 20% Nemcov a 1% ostatných. Pluk do vojny viedol plukovník Anton Pogány von Nagypolany. Mobilizačné plány zaradili pluk do 73. honvédskej pešej brigády (73. HIBrig), ktorá patrila do 37. honvédskej pešej divízie (37. HID). Táto divízia bola súčasťou V. zboru z Prešporku. Celý zbor bol súčasťou 1. armády generála Viktora Dankla, ktorá sa pripravovala na boje proti ruskej armáde.

Pracovníci mestskej spoločnosti ŽILBYT, s.r.o., ktorá je od októbra 2015 správcom žilinských cintorínov, zachránili hrob vojaka z 1. svetovej vojny na Starom cintoríne. Predchádzajúci správca mestských cintorínov z nevysvetliteľných dôvodov previezol náhrobný kameň Antala Kosmala z roku 1917 na iný cintorín. Súčasný správca žilinských cintorínov, ktorým je mestská spoločnosť Žilibyt, s.r.o., našiel na Novom cintoríne náhrobný kameň Antala Kosmala z roku 1917, ktorý podľahol frontovým zraneniam v Uhorskej kráľovskej nemocnici v Žiline. Z nevysvetliteľných dôvodov bývalý správca cintorínov oddelil náhrobný kameň od hrobového miesta, ktoré ostalo na Starom cintoríne v Žiline neoznačené. Mesto sa obáva, že keby sa nezmenil správca cintorínov, tak možno by sa neoznačený hrob Antala Kosmala ponúkol niekomu, kto by mal záujem o hrobové miesto na Starom cintoríne v Žiline.
„Našou morálnou povinnosťou je dbať aj o to, aby padlí vojaci mali v Žiline nerušený odpočinok. I keď neevidujeme príbuzných Antala Kosmala, ktorí by navštevovali toto pietne miesto, nie je to predsa dôvod na to, aby toto hrobové miesto bolo zrušené a ľubovoľne sa s nim nakladalo,“ zdôraznil zástupca primátora Patrik Groma. Zamestnanci mesta Žilina v dohľadnej dobe vrátia náhrobný kameň vojaka z 1. svetovej vojny Antala Kosmala na jeho hrob na Starom cintoríne, čím zachránia pamiatku samotného človeka na jeho večnom odpočinku.

PhDr. Pavol Čorba, hovorca Mesta Žilina. Tlačová správa Mesta Žilina: "Mesto zachránilo pamiatku vojaka z prvej svetovej vojny", dňa 21. 4. 2016. Text prevzatý z web. stránky: www.zilina.sk.

Tri náhrobné kamene z poľného vojnového cintorína s 1276 obeťami I. svetovej vojny, ktorí zomreli v žilinskej vojenskej barakovej nemocnici sa zachovali vďaka správcovi cintorína Vincenta Francla. Kamene sú umiestené pri kríži na Novom cintoríne v Žiline. K náhrobným kameňom pribudla jednoduchá pamätná tabuľka s textom: "Padlým vojakom prvej svetovej vojny 24. 5. 2007". Pán Vincent Francl postavil pri kríži aj pamätník vojakom, ktorí zomreli v žilinskej vojenskej barakovej nemocnici počas I. svetovej vojny. Na kovovej konštrukcii je umiestených 121 tabuliek z náhrobných kameňov, ktoré sa mu podarilo zachrániť pri likvidácii vojnového cintorína. Ďalšie tri tabuľky sú na zachovalých náhrobných kameňoch.

O zajateckom tábore, ktorý bol na území mesta Žiliny počas I. svetovej vojny si prečítajte od historika Dušana Halaja, CSc. po kliknutí na odkaz: Zajatecký tábor v Žiline.

Zachovalé náhrobné kamene: Náhrobný kameň č. 740 (vľavo), Antal Kosmal, Honv. kon. ppl. č. 13, 1882 – 22. III. 1917, náhrobný kameň č.1095 (v strede), Janos Todor, 1892 - 1918, náhrobný kameň č. 11 (vpravo), František Švihálek, 1895 – 1925. Náhrobné kamene a ostatky vojakov Mojžišovej viery rôznych národností, ktorí boli pochovaní na Židovskom cintoríne v Žiline, sa zachovali neporušené. Vojenské hroby na židovskom cintoríne si pozrite po kliknutí na odkaz: Židovský cintorín v Žiline.

História: Na mieste poľného vojenského cintorína s 1276 obeťami I. svetovej vojny, ktorí zomreli v žilinskej vojenskej barákovej nemocnici, bol po vojne vybudovaný cintorín s centrálnym pomníkom padlých, ktorý patril medzi najkrajšie vojenské cintoríny v Európe. Boli tu pochovaní Slováci, Česi, Poliaci, Ukrajinci, Rusi, Srbi, Nemci, Rakúšania, Taliani, Rumuni, Turci a veľa neznámych. Postupným rozširovaním starého cintorína a budovaním estakády po roku 1970 medzinárodný vojenský cintorín v Žiline definitívne zanikol.

Text história, zdroj: Pfliegel, M., Krušinský, G.: "Premeny Žiliny", Vydavateľstvo Osveta, š. p. Martin, 1990, s. 73.



Kategórie
Publikované
Rozmery 905*600
Návštev 613

[0] Komentárov

Pridať komentár