Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

113 – Klemensov dom v Žiline

Turistická informačná tabuľka č. 113 s QR kódom na Klemensovom dome (Ul. Jozefa Vuruma)
(Foto: 30. 5. 2007)

Žilinský spisovateľ a historik Alexander Lombardini v Slovenských pohľadoch z roku 1888 píše, že Jozef Božetech Klemens vlastnil v meste dom, ktorý po odchode zo Žiliny do Banskej Bystrice predal žilinskému učiteľovi katolíckej ľudovej školy Jozefovi Záhumenskému. Uvedený dom sa nachádzal na vtedajšej Bočnej uličke – Platea lateralis, čo je dnes Vurumova ulica číslo 5. Tento dom (pred rokom 1849 to boli dva samostatné stredoveké domy) patril pôvodne zemianskej rodine Klobuckých. Klemensovcom sa tu narodili dvaja synovia – v roku 1857 Vladimír a v roku 1859 Bohuslav Peter. Spolu mali 6 detí – 4 synov a dve dcéry. Dom v čase ich pobytu mal renesančnú pivnicu, dve izby a komoru. Tento prízemný dom chcel ešte v roku 1928 ďalší majiteľ Markus Linsenberger nadstaviť o jedno poschodie podľa pekného projektu vtedy v Žiline začínajúceho architekta z Moravskej Ostravy Jozefa Zweigenthala, ale nadstavbu domu mesto nepovolilo. Dôvodom bolo úsilie mesta rozšíriť ulicu a demolovať časti niektorých domov najmä zo začiatku ulice. To sa však doposiaľ neuskutočnilo.
V dome sa pred rokom 1990 nachádzal obchod s potravinami, pričom jeho renesančnú pivnicu zasypali. Do domu viedli dva vstupy z ulice a zadný vstup od hotela Reich – reštaurácie Dukla. Pamiatkový prieskum potvrdil, že dom tvorili pôvodne dva úzke samostatné domy, s nadzemným renesančným podlažím zo 16. storočia. Časť domu však bola baroková z 18. storočia a v polovici 19. storočia ho poznačila klasicistická prestavba. Stavebné degradačné úpravy boli z 20. storočia. Dom prešiel nedávno veľkou rekonštrukciou, bola obnovená a sprístupnená zasypaná renesančná pivnica a obnovené nadzemné časti a dvor pre potreby pizzerie Trattoria PEPE.
Jozef Božetech Klemens. O tomto maliarovi, sochárovi, staviteľovi, technikovi, vynálezcovi, archeológovi, prírodovedcovi a učiteľovi – je prirovnávaný k slávnemu učencovi z obdobia talianskej renesancie Leonardovi da Vincimu – vyšlo mnoho vedeckých i populárnych článkov. Kto bol tento predstaviteľ kultúrneho a umeleckého života obdobia slovenského národného obrodenia? Narodil sa 8. 3. 1817 v Liptovskom Mikuláši. Jeho otec pochádzal zo sliezskeho Kladska – obce Frankenstein, matka z Tatier. Otec bol zručný remeselník, sedlár a výrobca kočov, po ktorom syn zdedil technické zručnosti, ktoré počas štúdia v Prahe zdokonalil. Už ako mladý prejavil výtvarný talent, maľoval obrazy na otcom vyrábané koče i kostolné obrazy. Na návrh viacerých českých osobností, ktoré videli jeho diela, odišiel v roku 1837 do Prahy študovať na maliarsku akadémiu. Pôsobil tu do roku 1843. Na odporučenie správcu akadémie grófa Huna vyučoval kreslenie v mnohých šľachtických a meštianskych rodinách v Prahe. Zoznámil sa s viacerými predstaviteľmi českého národného obrodenia ako bol Palacký, Šafárik, Purkyně, Čelakovský a iní. Spolu s nimi chcel založiť priemyselnú školu, čomu však zabránil príchod revolúcie. Klemens sa zameral v Prahe na maľovanie podobizní a väčších obrazov. V roku 1842 založil ateliér na výrobu fotografií – dagerotypie, čo uskutočnil len tri roky po tomto vynáleze vo Francúzsku. Žiaľ, výrobu sa mu nepodarilo rozbehnúť. V roku 1843 sa vrátil na čas na Slovensko, kde sa venoval portrétovaniu, ale i návrhu na zriadenie priemyselnej školy v Banskej Bystrici v roku 1846. V Liptovskom Jáne sa usiloval o výrobu zinkovej beloby z tamojšieho uhličitého prameňa. Potom sa vrátil do Prahy a študoval technické vedy na tamojšej polytechnike, kde v roku 1856 zložil skúšky z prírodných vied, češtiny a nemčiny. Klemens sa tak stal kvalifikovaným učiteľom, diplomovaným staviteľom, maliarom a technikom. V roku 1848 sa oženil s mladou 17-ročnou šľachtičnou Adelou Kuglerovou, pochádzajúcou z Kolína nad Rýnom. Práve v čase ich svadby vypuklo povstanie a namiesto svadby išli stavať barikády na pražských uliciach. V roku 1849 sa vrátil na Liptov, kde maľoval množstvo kostolných obrazov a podobizní. Podľa jeho plánov postavili kostol v liptovskom Bobrovci aj s jeho obrazmi. V roku 1855 dostal ponuku vyučovať kreslenie na lýceu v Belehrade. Spolu s rodinou odcestoval po Váhu a Dunaji do Budapešti na vlastnoručne zostavenej plti a potom parníkom do Belehradu. Tu zhotovil sochu – poprsie známeho srbského politika Karaďordeviča. V Belehrade ochorel na zimnicu, a preto sa v roku 1856 vrátil do Prahy, kde zložil spomínané skúšky.
V roku 1856 prešiel do nášho mesta učiť na reálku. Na škole bol veľmi aktívny v práci s mládežou, povzbudzoval ju k vzdelávaniu, ktoré pre ňu znamenalo lepšiu budúcnosť. Aj v Žiline sa prejavoval ako uvedomelý Slovák. Keď v roku 1858 postihlo mesto zemetrasenie, Klemens ho podrobne opísal a poznatky publikoval v zahraničí. V roku1858 navštívil Žilinu Dionýz Štúr z Ríšskeho geologického ústavu vo Viedni a spolu s Klemensom uskutočnili geologický a botanický výskum Veľkého Rozsutca. V tomto čase Klemens realizoval viaceré maľby i v žilinských kostoloch. Podľa jeho plánov z roku 1866 uskutočnili opravu poškodeného farského kostola, práce dokončili v roku 1869. V dnešnom Katedrálnom chráme Najsvätejšej Trojice má tri obrazy, v Kostole Obrátenia sv. Pavla jeden obraz.
V meste bol Klemens veľmi činný, pomáhal napríklad pri stavbách studní a oprave pivovaru. Stal sa váženým občanom mesta a za mnohé zásluhy ho v roku 1860 menovali za mešťana. Jeho účasť na memorandovom zhromaždení v Martine v júni 1861 sa stretla s nesúhlasom niektorých Žilinčanov, obvinili ho z panslavizmu a dokonca mu poškodili dom atramentom. Klemens po zrušení reálky v roku 1863 odišiel zo Žiliny do Banskej Bystrice učiť na tamojšie katolícke gymnázium a keďže neovládal maďarčinu, učil na tamojšom evanjelickom lýceu kreslenie. V roku 1868 sa po smrti manželky oženil s Antóniou Riznerovou z Kláštora pod Znievom. Jozef Božetech Klemens zomrel 17. 1. 1883 vo Viedni po nevydarenej operácii obličkových kameňov, kde ho aj na centrálnom cintoríne pochovali. V súčasnosti už hrob neexistuje.

Spracoval: Mgr. Peter Štanský a doc. Ing. Novák Milan, PhD. Zdroj: Text prevzatý z webovej stránky TIK Žilina (kliknite): www.tikzilina.eu.