História Židovského cintorína Zvolenská Slatina — Žilina Gallery

Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

2/88

História Židovského cintorína Zvolenská Slatina

premietanie (slideshow)
História Židovského cintorína Zvolenská Slatina

História Židovského cintorína vo Zvolenskej Slatine

Židovský cintorín vo Zvolenskej Slatine – בית הקברות היהודי – Jewish Cemetery in Zvolenská Slatina
(Foto: 31. 3. 2015)

Židovský cintorín vo Zvolenskej Slatine sa nachádza mimo obce za riekou Slatina, dnes už zastavanej miestnej časti Boroviny. Cintorín je obdĺžnikového tvaru s rozmermi asi 10 x 20 metrov. Umiestený je na rovnom teréne. Po celom obvode je ohradený nízkym kamenným múrom, ktorý bol v minulosti vysoký 1,5 metra, ale neskoršie miestni občania kameň rozkradli na stavbu domov. Kamenný múr nie je murovaný, ploské kamene sú pekne naukladané na seba. Na cintorín sa vchádzalo zo západnej strany cez dom smútku (hebrejsky Ciduk hadin). Ihlanovitú strechu nad domom smútku strhli, lebo bola značne poškodené a ohrozovala návštevníkov cintorína. Hroby na cintoríne sa nachádzajú v jej východnej časti. Na cintoríne sa pochovávali Židia aj z blízkych okolitých obcí Vígľaša, Očovej a ďalších. Cintorín pravdepodobne vznikol koncom druhej polovice 19. storočia a pochovávať sa na ňom prestalo v dvadsiatych rokoch dvadsiateho storočia. Súviselo to aj s tým, že v blízkosti bolo veľké mesto Zvolen, kde sťahovali Židia zo širokého okolia. Vo Zvolenskej Slatine už potom nežila veľká komunita. V roku 1942 tam podľa súpisu bolo len 11 Židov.
Hebrejský názov židovského cintorína je „bejt olam“, čo v preklade znamená dom večnosti, „bejt kvarot“ (dom hrobov), niekedy sa používalo aj označenie „bejt chaim“ (dom života). Židovské obyvateľstvo vo Zvolenskej Slatine, tak ako aj väčšina obyvateľstva, bolo chudobné. Preto aj materiál na výrobu náhrobných kameňov, hebrejsky macevy, bol prevažne len z pieskovca a betónu. Na cintoríne sa zachovalo len málo náhrobných kameňov z mramoru, niektoré však boli v minulosti rozkradnuté. Mnohé macevy vyrobené z pieskovca sú vplyvom počasia a času značne poškodené, mnohé texty sú slabo čitateľné alebo už nečitateľné. Na ich poškodení mali v minulosti vplyv aj náletové dreviny, ktoré ich poškodzovali. Veľká časť macev je poškodená vandalmi, mnohé z nich ležia na zemi. Najstaršie macevy boli jednoduché, nízke, majú tvar Mojžišových kamenných tabúľ Desatora, horné ukončenie je jednoduché oblúkom. Neskoršie sa náhrobné kamene skladali z dvoch častí – podstavca a stély. Jedna stéla sa zachovala z čierneho granitu. Na cintoríne sa nenachádzajú moderné náhrobné kamene v tvare stĺpov, prípadne blokov, kovové ohrádky hrobov alebo honosné vysoké stély, ktoré vidíme na cintorínoch vo väčších mestách. Výzdoba na macevách je jednoduchá zo symbolov prevažuje smutná vŕba, na dvoch macevách je symbol Dávidovej hviezdy. Jediný symbol rituálneho krčaha a misky je na náhrobnom kameni s menom chlapca Oszkár Lőwi (1902 – 1919), ktorý zomrel ako sedemnásťročný. Chlapec bol potomok z kmeňa Levitov, pomocníkov kňazov. Na mnohých macevách sa nachádzajú len dve hebrejské písmená "פ ט" (po tamun), ktoré znamenajú "tu leží", prípadne "‭נ פ" (po nikbar), ktoré znamenajú "tu je pochovaný". Texty na macevách sú písané hebrejsky a maďarsky.

Podľa Súpisu Židov z roku 1942 na stránke ÚPN bolo vo Zvolenskej Slatine a v obciach vtedajšieho okresu Zvolen počet Židov nasledovný: Detva 50, Dobrá Niva 4, Hájniky 3, Hronská Breznica 1, Pliešovce 23, Rybáry 5, Sása 4, Zvolen 652 a Zvolenská Slatina 11.



Kategórie
Publikované
Rozmery 906*600
Návštev 732

[0] Komentárov

Pridať komentár