História cintorína v Hniezdnom — Žilina Gallery

Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

3/140

História cintorína v Hniezdnom

premietanie (slideshow)
História cintorína v Hniezdnom

História židovského cintorína v Hniezdnom

Židovský cintorín v Hniezdnom – בית הקברות היהודי – Jewish Cemetery in Hniezdne – Jüdischer Friedhof in Kniesen
(Foto: 20. 3. 2015)

Židovský cintorín v Hniezdnom sa nachádza neďaleko historického centra, z ktorého vychádza cesta severovýchodným smerom. Na začiatku je umiestená Pamätná tabuľa venovaná židovským spoluobčanom v Hniezdnom, ktorá bola odhalená 28. júna 2014 pri príležitosti obnovy židovského cintorína. Asi po 400 metroch na malom kopčeku uprostred lesných ciest je umiestený malý cintorín. Cesta na cintorín je označená smerovými tabuľkami. Cintorín má rozmery asi 20 x 10 metrov, na ktorom sa zachovalo asi 33 náhrobných kameňov, niektoré sú poškodená vandalmi, prípadne vplyvom počasia. V minulosti bol po obvode ohradený kamenným múrom, z ktorého malá časť pri vchode bola opravená. Cintorín bol desiatky rokov neudržiavaný, zanedbaný a zarastený náletovými drevinami. Zásluhou starostu obce Ing. Viktora Selepa sa začalo rekonštrukciou cintorína. Vo februári a v marci 2014 vyrezali náletové dreviny na prístupovej ceste a cintoríne. Po vyčistení cintorína boli zvalené náhrobné kamene opäť postavené a opravené. Celkové náklady na rekonštrukciu vo výške 3000 € financovala obec z vlastných prostriedkov. Cintorín bol po oprave opäť otvorený 28. júna 2014. Slávnostného otvorenia sa zúčastnili bratislavský rabín Michael Kapustin, Martin Kornfeld z Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v Slovenskej republike, J. E. Alexander Ben-Zvi, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec štátu Izrael, J. E. Theodore Sedwick, mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec USA a ďalší hostia.
Hniezdne (do r. 1948 Gňazdá) bolo v minulosti kráľovské mesto osídlené prevažne s nemeckým obyvateľstvom. V meste pôsobili remeselníci, hlavne pivovarníci, krajčíri, obuvníci a kováči. Ešte aj dnes vidieť na námestí pôvodné meštianske domy. Židovské obyvateľstvo sa do Hniezdneho, ako aj iných spišských miest, začalo sťahovať hlavne z neďalekého Haliča, ktorý bol v tom čase súčasťou Rakúska. Hebrejský názov židovského cintorína je „bejt olam“, čo v preklade znamená dom večnosti, „bejt kvarot“ (dom hrobov), niekedy sa používalo aj označenie „bejt chaim“ (dom života). Mestské židovské obyvateľstvo v Hniezdnom, tak ako aj väčšina obyvateľstva, bolo chudobné. Preto aj materiál na výrobu náhrobných kameňov, hebrejsky macevy, bol prevažne len z pieskovca a betónu. Na cintoríne bolo len málo náhrobných kameňov z mramoru, niektoré však boli v minulosti pravdepodobne rozkradnuté. Mnohé macevy vyrobené z pieskovca sú vplyvom počasia a času značne poškodené, mnohé texty sú slabo čitateľné alebo už nečitateľné. Na ich poškodení mali v minulosti vplyv aj náletové dreviny, ktoré ich poškodzovali. Najstaršie macevy boli jednoduché, nízke, majú tvar Mojžišových kamenných tabúľ Desatora, horné ukončenie je jednoduché oblúkom, niektoré majú po stranách krídielka – angulárie. Novšie majú horné ukončenie aj v tvare mníšky – gotického lomeného oblúka. Po stranách sú umiestené krídielka – angulárie. Zachovala sa aj jedna dvojitá maceva v tvare Mojžišových tabúľ. V tomto hrobe sú pravdepodobne pochovaní manželia. Na cintoríne sa nenachádzajú moderné náhrobné kamene v tvare stĺpov, prípadne blokov, kovové ohrádky hrobov alebo honosné vysoké stély, ktoré vidíme na cintorínoch vo väčších mestách.
Na výzdobu náhrobných kameňov bola použitá bežná ornamentálna výzdoba a jednoduché rastlinné motívy. Na zachovalých macevách vidieť v hornej časti troj ramenný svietnik, v jednom prípade aj päť ramenný a sedem ramenný svietnik a korunu (v takomto hrobe bol pochovaný významný muž). V mnohých prípadoch je výzdoba v oblúku macevy nečitateľná, na mnohých sa nachádzajú dve hebrejské písmená "פ ט" (po tamun), ktoré znamenajú "tu leží", prípadne "‭נ פ" (po nikbar), ktoré znamenajú "tu je pochovaný". Na niektorých macevách je v hornej časti oblúka aj polkruhovitý hebrejský text. Nápisy na zachovalých macevách sú napísané len hebrejsky. Orientácia náhrobných kameňov je východným smerom. severným smerom. Židovský cintorín v Hniezdnom je zásluhou obce a občanov opravený. Svedčí to aj o tolerantnosti väčšinového obyvateľstva v minulosti a súčasnosti k Židom.

Podľa Súpisu Židov z roku 1942 na stránke ÚPN bol v Hniezdnom (Gňazdá) a v obciach vtedajšieho okresu Stará Ľubovňa počet Židov nasledovný: Gňazdá 83, Granastov 4, Gromoš 1, Hajtovka 4, Jakubany 30, Malý Lipník 20, Plavnica 40, Podolínec 163, Šambron 8, Stará Ľubovňa 318, Starina 5 a Veľký Sulín 5. V susednom bývalom okrese Spišská Stará Ves bol počet Židov nasledovný: Spišská Stará Ves 62, Fridman 4, Matiašovce 9, Nedeca 11, Spišské Hanušovce 3, Veľký Lipník 6.
Najbližšie židovské cintoríny sú vo Veľkom Lipníku, Hniezdnom, Starej Ľubovni, Hraničnom, Jakubanoch, Kolačkove, Podolínci, Slovenskej Vsi, Spišskej Belej, Kežmarku, Huncovciach a Poprade. V širšom okolí sú cintoríny: Betlanovce, Spišská Nová Ves, Spišskej Starej Vsi, Markušovce, Levoča, Spišské Podhradie, Spišské Vlachy (starý a nový), Krompachy, Kluknava, Margecany, Jaklovce, Gelnica, Smolník. Na Spiši je celkom 25 cintorínov.
V Hniezdnom nebola postavená samostatná synagóga, ale židovská komunita sa modlila v obytnom dome na námestí (č. 118), ktorý pravdepodobne patril niektorému členovi židovskej komunity. Synagógy na Spiši boli prevažne po vojne zbúrané. Niektoré, ktoré sa zachovali, už neslúžia svojmu účelu: Hniezdne (obytný dom), Spišská Belá (obytný dom), Spišská Stará Ves (priestory PIENAP-u), Spišské Podhradie (kultúrne priestory), Poprad (tlačiareň), Huncovce (sklad),



Kategórie
Publikované
Rozmery 905*600
Návštev 468

[0] Komentárov

Pridať komentár