Biskupstvo Žilina — Žilina Gallery

Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

11/12

Biskupstvo Žilina

premietanie (slideshow)
Biskupstvo Žilina

Žilinská diecéza – Dioecesis Žilinensis

Katedrálny chrám Najsvätejšej Trojice v Žiline – Cathedral Church of the Holy Trinity of Žilina

Biskupský úrad, Jána Kalinčiaka 1, P. O. Box B-46, 011 36 Žilina.
Tel.: +42141/500 22 15, +421 904 738 524, fax: 041/56 584 53, e-mail: kuria@dcza.sk, web: www.sekretariat@dcza.sk.

Dekrétom Svätý otec rozhodol dňa 14. 2. 2008 o reorganizácii cirkevných diecéz latinského obradu na Slovensku. Pribudli dve nové diecézy Žilinská a Bratislavská. Žilinská diecéza vznikla odčlenením deviatich dekanátov z nitrianskej a banskobystrickej diecézy. Sídelným mestom biskupa sa stala Žilina a jej prvým biskupom bol vymenovaný J. E. Mons. Tomáš Galis. Bratislavskej metropolitnej arcidiecéze je podriadená arcidiecéza Trnavská a diecézy Banskobystrická, Nitrianska a Žilinská. Svätá stolica schválila za biskupský chrám Kostol Najsvätejšej trojice. Pápež Benedikt XVI. poveril osobného vyslanca a legáta J. Em. Kard. Jozefa Tomka, aby tieto skutočnosti oznámil najvyššiemu predstaviteľovi Slovenskej republiky, biskupom a celej cirkvi na Slovensku. Patrónom žilinskej diecézy sa stal sv. Cyril a Metod.

História slovenských diecéz a cirkevnej provincie, pred reorganizáciou zo 14. 2. 2008. Na Slovensku sú dve cirkevné provincie. Bratislavsko-trnavská arcidiecéza s nitrianskou a banskobystrickou diecézou a Košická arcidiecéza so spišskou a rožňavskou diecézou.
Roku 1776 sa obrovská Ostrihomská diecéza zásluhou cisárovnej Márie Terézie rozdelila a vznikli nové biskupstvá so sídlami v Spišskej Kapitule, Rožňave a Banskej Bystrici. Nové biskupstvá schválil pápež Pius VI. 13. marca 1776 bulou „Regalium principum.
Cisár František I. dvorným dekrétom z 5. 8. 1803 nariadil rozdelenie Jágerského biskupstva na tri časti so sídlami v Satu Mare (Rumunsko) a Košiciach a Jágri. Zakladajúci diplom Košického biskupstva je z 23. 3. 1804.
Po tisícročnom čakaní Slovákov 30. decembra 1977 zriadil pápež Pavol VI. Slovenskú cirkevnú provinciu. Konštitúciou Qui Divino bola Trnavská apoštolská administratúra povýšená na diecézu a zároveň vyzdvihnutá na metropolitné sídlo. Ako sufragánne (podriadené) diecézy jej boli pridelené rímskokatolícke biskupstvá Nitra, Banská Bystrica a Spiš, ktoré boli od roku 1937 priamo podriadené Svätej stolici, a ďalej Košice a Rožňava. Aj ordinár Prešovskej gréckokatolíckej eparchie sa mal zúčastňovať na pastoračných prácach novej cirkevnej provincie. Ďalších dvanásť rokov sa muselo čakať na arcibiskupa, lebo vtedajší biskup Mons. Július Gábriš nevyhovoval vtedajšiemu komunistickému režimu. Až do svojej smrti zostal iba apoštolským administrátorom, Prvým arcibiskupom-metropolitom bol menovaný Mons. Ján Sokol 26. júla 1989.
Definitívne usporiadanie pomerov medzi slovenskými, maďarskými a rumunskými biskupstvami, so zreteľom na štátne hranice, urobil Pavol VI. apoštolskou konštitúciou Praescriptionum sacrosancti až 30. 12. 1977, takmer 60 rokov (!) po vzniku československého štátu. Tri farnosti diecézy Györ (Maďarsko) a dve farnosti benediktínskeho opátstva Pannonhalma v Maďarsku ležiace na území Slovenska sa pripojili k novozaloženej trnavskej arcidiecéze. Trinásť farností Satmarskej diecézy (Satu Mare, Rumunsko), ktoré sa nachádzali na území Slovenska sa pripojilo ku Košickej diecéze. Košická a Rožňavská diecéza boli oddelené od Jágerskej cirkevnej provincie (Eger, Maďarsko) a navždy ich pripojili k novej Trnavskej provincii.
Kongregácia pre biskupov zmenila 31. marca 1995 názov Trnavskej arcidiecézy na Bratislavsko-trnavskú arcidiecézu a Dómu sv. Martina v Bratislave udelila titul konkatedrály. Okrem toho Svätý Otec Ján Pavol II. zriadil apoštolskou konštitúciou Pastorali quidem permoti novú cirkevnú provinciu so sídlom v Košiciach a pričlenil k nej rožňavskú a spišskú diecézu ako sufragánne diecézy.



Kategórie
Publikované
Rozmery 791*600
Návštev 13775

[4] Komentárov

magdalena - Sobota 24 Júl 2010 14:41

sme farnici horneho vadicova a sme radi s toutou diecezou.

Matúš - Nedeľa 30 Marec 2008 19:41

Som rád že je táto naša diecéza...
A som rád že máme takého DOBRÉHO pána Biskupa Tomáša myslím si že bude dobrý BISKUP našej MALEJ DIECÉZY...

A ak bi ste chceli vedieť kto som som miništrant FARNOSTI ŽILINA-HÁJIK

host - Piatok 21 Marec 2008 21:00

Neznáme ak si niekto myslí, že malá diecéza nemôže byť kvalitná. Všetcia si musíme uvedomiť, že naša vymodlená diecéza sa nchádza na území, kde je obyvateľstvo pomerne husto obsadené katolicizmom a kvalitnými kresťanskými zásadami. Táto skutočnosť určuje túto diecézu stať sa diecézou "nie poslednou v poradí" ale práve naopak. Ďalej si môžeme fandiť, že obyvatelia tejto diecézy sú národom, ktorý rád "putuje" ba až za hranice Slovenska. Územie našej diecézy a mnohé jeho miesta sú až "premodlené" úctou k Preblahoslavenej Panne Márii a bude pre pána biskupa verím veľkým potešením, ak sa dopodrobna oboznámi - predostrú mu patronizáciu všetkých sakrálnych budov, kostolov, kaplnok atď na jeho území - bude z toho potešený. Nehanbíme sa, že mu nemáme čo ponuknúť, buďme pyšní na to, aké máme po našich "kopečkoch" roztrúsené napr, prekrásne kaplnky s úctou k Panne Márii, hlavne na Horných Kysuciach, kde ten život býval najťažší, tam bola cetsa k Panne Márii najkratšia a najvyhľadávanejšia.
Som pyšný, ťe patrím do takejto vrúcnej a nábožnej diecézy.

Boba - Sobota 15 Marec 2008 10:20

Spociatku som bola trosku smutna, ze najtarsej diecezy, budem teraz patrik do najmladsej. Velmi sa mi pacilo, ze moja dieceza ma dlhu minulost. No teraz sa sa na to divam z ineho pohladu. Je tu zaciatok niecoho noveho. Velmi si zelam a budem sa za to modlit, aby v mojej novej a malickej diecezy vzniklo nejake pastoracne centrum pre mladez aj blizsie k mojmu bydlisku. Myslim si ze su rozmiestnene, alebo lepsie povedane sustredene len okoli Ziliny.
Vsetkym zelam pozehnynz den. +
Pridať komentár