Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

Žilinská diecéza – Dioecesis Žilinensis

Katedrálny chrám Najsvätejšej Trojice v Žiline – Cathedral Church of the Holy Trinity of Žilina

Biskupský úrad, Jána Kalinčiaka 1, P. O. Box B-46, 011 36 Žilina.
Tel.: +42141/500 22 15, +421 904 738 524, fax: 041/56 584 53, e-mail: kuria@dcza.sk, web: www.sekretariat@dcza.sk.

Dekrétom Svätý otec rozhodol dňa 14. 2. 2008 o reorganizácii cirkevných diecéz latinského obradu na Slovensku. Pribudli dve nové diecézy Žilinská a Bratislavská. Žilinská diecéza vznikla odčlenením deviatich dekanátov z nitrianskej a banskobystrickej diecézy. Sídelným mestom biskupa sa stala Žilina a jej prvým biskupom bol vymenovaný J. E. Mons. Tomáš Galis. Bratislavskej metropolitnej arcidiecéze je podriadená arcidiecéza Trnavská a diecézy Banskobystrická, Nitrianska a Žilinská. Svätá stolica schválila za biskupský chrám Kostol Najsvätejšej trojice. Pápež Benedikt XVI. poveril osobného vyslanca a legáta J. Em. Kard. Jozefa Tomka, aby tieto skutočnosti oznámil najvyššiemu predstaviteľovi Slovenskej republiky, biskupom a celej cirkvi na Slovensku. Patrónom žilinskej diecézy sa stal sv. Cyril a Metod.

História slovenských diecéz a cirkevnej provincie, pred reorganizáciou zo 14. 2. 2008. Na Slovensku sú dve cirkevné provincie. Bratislavsko-trnavská arcidiecéza s nitrianskou a banskobystrickou diecézou a Košická arcidiecéza so spišskou a rožňavskou diecézou.
Roku 1776 sa obrovská Ostrihomská diecéza zásluhou cisárovnej Márie Terézie rozdelila a vznikli nové biskupstvá so sídlami v Spišskej Kapitule, Rožňave a Banskej Bystrici. Nové biskupstvá schválil pápež Pius VI. 13. marca 1776 bulou „Regalium principum.
Cisár František I. dvorným dekrétom z 5. 8. 1803 nariadil rozdelenie Jágerského biskupstva na tri časti so sídlami v Satu Mare (Rumunsko) a Košiciach a Jágri. Zakladajúci diplom Košického biskupstva je z 23. 3. 1804.
Po tisícročnom čakaní Slovákov 30. decembra 1977 zriadil pápež Pavol VI. Slovenskú cirkevnú provinciu. Konštitúciou Qui Divino bola Trnavská apoštolská administratúra povýšená na diecézu a zároveň vyzdvihnutá na metropolitné sídlo. Ako sufragánne (podriadené) diecézy jej boli pridelené rímskokatolícke biskupstvá Nitra, Banská Bystrica a Spiš, ktoré boli od roku 1937 priamo podriadené Svätej stolici, a ďalej Košice a Rožňava. Aj ordinár Prešovskej gréckokatolíckej eparchie sa mal zúčastňovať na pastoračných prácach novej cirkevnej provincie. Ďalších dvanásť rokov sa muselo čakať na arcibiskupa, lebo vtedajší biskup Mons. Július Gábriš nevyhovoval vtedajšiemu komunistickému režimu. Až do svojej smrti zostal iba apoštolským administrátorom, Prvým arcibiskupom-metropolitom bol menovaný Mons. Ján Sokol 26. júla 1989.
Definitívne usporiadanie pomerov medzi slovenskými, maďarskými a rumunskými biskupstvami, so zreteľom na štátne hranice, urobil Pavol VI. apoštolskou konštitúciou Praescriptionum sacrosancti až 30. 12. 1977, takmer 60 rokov (!) po vzniku československého štátu. Tri farnosti diecézy Györ (Maďarsko) a dve farnosti benediktínskeho opátstva Pannonhalma v Maďarsku ležiace na území Slovenska sa pripojili k novozaloženej trnavskej arcidiecéze. Trinásť farností Satmarskej diecézy (Satu Mare, Rumunsko), ktoré sa nachádzali na území Slovenska sa pripojilo ku Košickej diecéze. Košická a Rožňavská diecéza boli oddelené od Jágerskej cirkevnej provincie (Eger, Maďarsko) a navždy ich pripojili k novej Trnavskej provincii.
Kongregácia pre biskupov zmenila 31. marca 1995 názov Trnavskej arcidiecézy na Bratislavsko-trnavskú arcidiecézu a Dómu sv. Martina v Bratislave udelila titul konkatedrály. Okrem toho Svätý Otec Ján Pavol II. zriadil apoštolskou konštitúciou Pastorali quidem permoti novú cirkevnú provinciu so sídlom v Košiciach a pričlenil k nej rožňavskú a spišskú diecézu ako sufragánne diecézy.