Socha sv. Barbory — Žilina Gallery

Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

5/10

Socha sv. Barbory

premietanie (slideshow)
Socha sv. Barbory

Kláštor františkánov a Kostol sv. Barbory

Spoznávame Žilinu
(Foto: 7. 6. 2014)

Uhorský palatín knieža Pavol Esterházy pozval v roku 1701 do Žiliny členov Rehole menších bratov kapucínov – františkánov. V septembri 1704 prišli prví dvaja kňazi, a to P. Gubernáth, OFM a P. Nededzský, OFM. V Žiline sa usadili v dome Permayovcov, ktorý dostali na základe testamentu. V máji 1716 sa však museli odtiaľ vysťahovať. Z dosák si preto pozbíjali provizórny domec. V roku 1717 založili františkáni v Žiline svoju vlastnú rehoľnú knižnicu, ktorá mala v roku 1885 až 1228 zväzkov. Do dnešných čias sa zachoval jej katalóg.
Moravská barónka Barbora Katarína Šidlinská, rodená Horecká, pochádzajúca z Hôrok, dala frntiškánom v Žiline na stavbu kláštora a kostola 7000 zlatých a prhlásili sa aj iní mecéni. Barbora darovala kostolu aj cibórium, liturgickú nádobu z drahého kovu na uchovávanie hostií. Táto skutočnosť viedla pravdepodobne k výberu patróna kostola. Františkáni zachovali zhodu krstného mena mecénky s menom patrónky kostola. Základný kameň františkánskeho kostola položili 29. júna 1723 farár z Kysuce a žilinský dištriktuálny dekan Martin Gerenčéri. Základný kameň kláštora položili dňa 14. apríla 1730. Kostol a kláštor dokončili v roku 1731. Vežu ku kostolu pristavili v roku 1728. Kláštor a kostol stavali za mestskými hradbami, čo malo symbolizovať spätosť františkánov s jednoduchým ľudom. Budova kláštora bola pôvodne jednoposchodová a druhé poschodie nadstavili až v roku 1924. Veľmi hodnotná je interiérová baroková výzdoba a vnútorné zariadenie. Oltárne obrazy namaľoval žilinský františkán Konrád Švestka (1833 – 1907) na konci 19. storočia. Na obraze patrónky kostola je namaľovaná aj veža Budatínskeho hradu bez strechy, tak ako vyzerala v tom čase. Dve vitrážne okná kostola navrhol akademický maliar Fero Kráľ (1919 – 2008).
Súčasťou pôvodného interiéru je aj loretánska kaplnka. Za pohľad určite stoja oltár sv. Jána Nepomuckého, oltárne obrazy, sochy, kazateľnica či hladké a točené postranné stĺpy. Pre zaujímavosť, ničivý požiar 21. júna 1848 zničil okrem veľkej časti Žiliny aj starú r. k. faru s mimoriadne hodnotnou knižnicou. No františkánsky kostol a kláštor zostali nedotknuté.
V revolučných rokoch 1848 – 1849 tu boli ubytované maďarské kossuthovské gardy a ruské vojsko s kozákmi. Dňa 5. januára 1849 navštívil kláštor i Jozef Miloslav Hurban, vodca slovenských dobrovoľníkov. Počas „Barbarskej noci“ z 13. na 14. apríla 1950 františkánov z kláštora násilne vysťahovali. Od roku 1961 bolo v budove umiestené žilinské Konzervatórium a po reštitúcii sa objekty vrátili cirkvi. V kryptách františkánskeho kostola sú pochovaní členovia rehole františkánov, laici. Boli tu i telesné pozostatky poľského kniežaťa Petra Sapieghu, ktorý zomrel v Žiline v roku 1771. Neskôr ich odviezla jeho manželka do Poľska.

Zdroj: Patrik Groma, Žilinský večerník č. 30, str. 20, dňa 24. 7. 2012. Odborná spolupráca: Mgr. Peter Štanský.



Kategórie
Publikované
Rozmery 800*600
Návštev 731

[0] Komentárov

Pridať komentár