Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

Hrob prvého kežmarského rabína Abrahama Grünburga

Ortodoxný židovský cintorín Kežmarok – בית הקברות היהודי קעזמארק – Orthodox Jewish Cemetery in Kežmarok
(Foto: 25. 4. 2014)

História židovskej obce v Kežmarku siaha do 19. storočia. Medzi prvých Židov v Kežmarku patril podľa súpisu obyvateľstva z roku 1841 Dávid Lux a Samuel Krantz. Židovská komunita sa postupne rozrastala. Prichádzali židia z okolia a v roku 1852 tvorilo komunitu 19 ľudí. Najviac Židov prišlo z neďalekých Huncoviec, kde žili už od 17. storočia. V roku 1942 bol počet židovského obyvateľstva 1087 a tvorili tak jednu pätinu celkového počtu Kežmarčanov. Už v roku 1853 stála v meste menšia modlitebňa. V roku 1874 prišiel do Kežmarku prvý rabín, Abrahám Grünburg z Miškolca. Počas jeho pôsobenia v meste sa postavila synagóga, židovský cintorín či rituálne kúpele. Jeho hrob sa nachádza na židovskom cintoríne v Kežmarku.

Medzi najvýznamnejšie osobnosti židovskej náboženskej obce pochované na tomto cintoríne zaiste patrí rabín Abrahám Grunburg (1839 – 1918). Nebol síce prvým kežmarským rabínom (už krátko po príchode prvých židov do mesta r. 1941 tu býval a pôsobil rabín Noach Kircz), ale verne slúžil v zbore od r. 1874 do svojej smrti. Hlboko ovplyvnil život nielen židovského obyvateľstva Kežmarku. Založil tu ješivu (vyššiu školu pre rabínov), kde študovalo okolo 50 študentov, za jeho pôsobenia sa vystaval celý komplex budov pre židovskú náboženskú obec počnúc reprezentačnou synagógou. Pred ňou už bola postavené menšia roku 1853, tá však bola neskôr pod jeho vedením prebudovaná. Základný kameň novej synagógy bol položený 24. 5. 1883. Pre nás najužitočnejšiu prácu ale vykonal tým, že za pomoci svojich žiakov vypísal zo všetkých spišských rabínskych matrík narodených podľa abecedy. Vznikol tak súpis, ktorý obsahuje 3200 mien židovských detí narodených za roky 1833 - 1882. (Pri každom je aj meno otca, rok narodenia a číslo strany v príslušnej matrike. Pomocou neho sa dá už ľahko nájsť celý záznam jednotlivých narodených za toto 50-ročné obdobie. Hrob rabína Grunburga je zvýraznený ohelom - skromným mauzóleom - hradou s plechovou strieškou a nájdeme ho uprostred cintorína - oproti terajšiemu vchodu, trochu naľavo. Jeho náhrobok nám pekne ukazuje, aký bohatý môže byť text na židovskom hrobe. V jeho strednej časti vidíme jeho meno, kde každé písmeno je zvýraznené bodkou nad ním. Takto sa obvykle označuje len číselný údaj roka a dňa (v hebrejčine má každé písmeno svoju číselnú hodnotu), ktoré takto označené vidíme v predposlednom riadku strednej časti. Zaujímavé je a neobvyklé, že čísla tvoriace jeho dátum smrti - 18. Tevet 5679 (zodpovedá 21.12.1918) - sú zoradené do dvoch slov: písmená pre číslo 18 - Chet (8) a Jod (10) - tvoria slovo Chai, čo znamená život. A písmená pre rok (5)679: Ayin (70) Tet (9) Reš (200) Taf (400) - tvoria slovo Ataret, čo znamená „kráľovská koruna“. Myslí sa tým na znak úcty voči váženému človeku. Text nápisu uprostred hovorí toto: „Tu leží pravý Gaon (veľmi múdry človek, génius), Rabín Abrahám, syn nášho rabína a učiteľa Zvi Zeeva Grunburga. Verný pastier svojho stáda počas 44 rokov viedol svätý zbor v Kežmarku. Umrel siedmeho dňa, 18.Teveta 5679. Meno jeho matky bolo Jetl.“ V dolnej časti náhrobku je pekná oslavná báseň, ktorá obsahuje aj vek rabína - 78 rokov. Bodkou označené väčšie písmená v prvom riadku tvoria meno Abrahám. Toto meno vytvárajú potom aj začiatočné písmena ďalších riadkov. A v posledných riadkoch zdola je veľkými písmenami s bodkou doplnené aj meno jeho otca. Je to ako báseň, ktorá v sebe skrýva celé meno pochovaného.

Zdroj: Lipták, M., Isenberg, Madeleine R. , "ŽIDIA NA SPIŠI I. KEŽMAROK A OKOLIE", Kežmarok: ViViT s.r.o., 2010, s. 60 - 62.