Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

Ortodoxný židovský cintorín Kežmarok – בית הקברות היהודי קעזמארק – Orthodox Jewish Cemetery in Kežmarok

Orthodoxer jüdischer Friedhof in Kežmarok
(Foto: 25. 4. 2014)

Cintorín v Kežmarku (n. Kesmark, Käsmark, m. Késmárk) je po generálnej rekonštrukcii v r. 2003 – 2004 vo vynikajúcom stave. Podľa vyjadrenia inšpekcie pamiatkovej starostlivosti pri Ministerstve Kultúry SR je to najuprave- nejší židovský cintorín na Slovensku. Má plochu cca 50 x 60 m, jeho 558 náhrobkov je väčšinou vo veľmi dobrom stave, len 36 z nich majú nečitateľné texty. Najstarší náhrobok je z r. 1874, prvá zmienka v matrike, ktorá hovorí o pohrebe v Kežmarku je z roku 1873. Nájdeme ho na severnom konci mesta Kežmarok, naľavo od hlavnej cesty s názvom Michalská – smerom na Spišskú Belú. Oproti poslednému mostu cez rieku Poprad odbočíme doľava na cestu menom Tehelňa. Keď z nej po asi 100 m na pravej strane odbočí prvá cesta – Biela Voda, uvidíme pred nami parkovisko, z ktorého vedie aj hlavná brána do cintorína. Jeho pôdorys má tvar mierne skoseného lichobežníka s rozmermi 50 x 60 m. V obvodovom múre je z východnej strany – z ulice Biela Voda – aj druhý, nepoužívaný vchod cez malú márnicu – murovanú budovu na prípravu tiel na pohreb – nazývanú po hebrejsky ciduk hadin. Z tejto budovy vedie cestička, ktorá delí cintorín na dve časti – vpravo je ženská a naľavo mužská strana. Výnimku v tomto delení tvorí časť oproti ciduku – pri západnom múre, kde v posledných troch radoch sú ženské hroby aj na ľavej strane. Bude to asi spôsobené tým, že cintorín bol v nedávnej minulosti skrátený asi o 10 m a hroby odtiaľ premiestnené. Staršia literatúra uvádza ešte dĺžku cintorína 70 m – väčšiu o 10 m. Cintorín je po generálnej úprave vykonanej v r. 2003 – 2004 občianskym združením Astra, vo výbornom stave. Náhrobky boli pri tejto úprave znovu postavené a očistené, terén vyrovnaný, kríky a dreviny až na niekoľko stromov boli odstránené. Cintorín je vďaka jeho správcovi p. Rudolfovi Herzovi udržiavaný vo výbornom stave. Náhrobky sú pomerne pravidelne rozmiestnené v 25 radoch. Zaevidované sú všetky náhrobky, prípadne len ich zvyšky. Zachovali sa samozrejme len náhrobky z kameňa (prírodného alebo umelého), aj z nich sa niektoré časom stali nečitateľnými. V najhoršom stave sú staršie kamene z pieskovca, kde niektoré zvetrali až natoľko, že z nich ostal len náznak alebo opadla práve vrstva s vytesaným textom. Ťažko sa už dali čítať texty aj na náhrobkoch z hrubozrnej žuly, kde bolo ťažké rozlúštiť, čo je len vypadnutá časť kameňa a čo ťah písmena.
Medzi najvýznamnejšie osobnosti židovskej náboženskej obce pochované na tomto cintoríne zaiste patrí rabín Abrahám Grunburg (1839 – 1918). Nebol síce prvým kežmarským rabínom (už krátko po príchode prvých židov do mesta r. 1941 tu býval a pôsobil rabín Noach Kircz), ale verne slúžil v zbore od r. 1874 do svojej smrti. Hlboko ovplyvnil život nielen židovského obyvateľstva Kežmarku. Založil tu ješivu (vyššiu školu pre rabínov), kde študovalo okolo 50 študentov, za jeho pôsobenia sa vystaval celý komplex budov pre židovskú náboženskú obec počnúc reprezentačnou synagógou. Pred ňou už bola postavené menšia roku 1853, tá však bola neskôr pod jeho vedením prebudovaná. Základný kameň novej synagógy bol položený 24. 5. 1883. Pre nás najužitočnejšiu prácu ale vykonal tým, že za pomoci svojich žiakov vypísal zo všetkých spišských rabínskych matrík narodených podľa abecedy. Vznikol tak súpis, ktorý obsahuje 3200 mien židovských detí narodených za roky 1833 - 1882. (Pri každom je aj meno otca, rok narodenia a číslo strany v príslušnej matrike. Pomocou neho sa dá už ľahko nájsť celý záznam jednotlivých narodených za toto 50-ročné obdobie.) .Hrob rabína Grunburga je zvýraznený ohelom - skromným mauzóleom.