Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

Nový židovský cintorín Piešťany – בית הקברות היהודי – New Jewish Cemetery in Piešťany

Neuer jüdischer Friedhof in Piešťany
(Foto: 18. 4. 2014)

Obdobie holokaustu: Jedným z prvých protižidovských opatrení autonómnej vlády po Viedenskej arbitráži z novembra 1938 a vyhlásení autonómie Slovenska bola deportácia Židov bez domovskej a štátnej príslušnosti na územie odstúpené Maďarsku. Z Piešťan odvliekli 5. novembra 1938 asi 63 Židov do okolia Nových Zámkov, kde boli internovaní v provizórnych pod mienkach, trpeli zimou a nedostatkom potravín.
Násilný odsun príslušníkov židovskej komunity a silné protižidovské cítenie majoritného obyvateľstva vyvolávali medzi Židmi zmätok, zdesenie a snahu o odchod do iných miest alebo do cudziny. Vo februári a marci 1939 radikálni príslušníci Hlinkovej gardy vykrikovali protižidovské heslá, fyzicky napádali Židov a Čechov a rabovali židovské obchody.
Po vzniku prvej Slovenskej republiky zaujala prevažná časť majoritného obyvateľstva tvrdé protižidovské postoje. Jeho predstavitelia žiadali vykázanie Židov z mesta, aby svojou prítomnosťou „nešpinili“ slávne kúpele. Zmluva s rodinou Winterovcov o prenájme kúpeľov bola zrušená.
V roku 1940 registrovali v Piešťanoch 1 559 osôb židovského vierovyznania. V tom čase boli rozpustené všetky židovské spolky a organizácie a bola vytvorená okresná pobočka Ústredne Židov ako jediná inštitúcia pre kontakt Židov s úradmi. Do funkcie okresného dôverníka ÚŽ bol dosadený obchodník Alexander Urban (otec Ladislava Urbana).
V roku 1941 zlikvidovali v okrese Piešťany viac ako 260 židovských podnikov s ročným obratom okolo 36 miliónov Ks a približne 50 s ročným obratom 27 miliónov Ks bolo arizovaných.
Deportácia Židov z Piešťan a okolia sa začala 23. marca 1942 sústredením dievčat, ktoré odvliekli do zberného strediska na Patrónke v Bratislave a 1. apríla 1942 deportovali do vyhladzovacieho tábora Osvienčim. Okolo 60 mladých mužov deportovali 31. marca cez zberný tábor v Novákoch do koncentračného tábora Majdanek v oblasti Lublina v okupovanom Poľsku. Prvý rodinný transport, asi 250 mužov, žien a detí, odišiel 21. apríla 1942 do zberného strediska v Žiline a odtiaľ 24. apríla 1942 do vyhladzovacieho tábora Osvienčim. Ďalšie zatýkanie židovských rodín prebiehalo v Piešťanoch 25. apríla 1942. Okolo 330 Židov nahnali s použitím násilia do ôsmich dobytčích vagónov a odvliekli do Nového Mesta nad Váhom.
V transporte, ktorý odišiel 27. apríla 1942 z Nového Mesta nad Váhom do geta v mestečku Naleczów v lublinskej oblasti, bolo asi 1 005 žien, detí a mužov, z toho 330 z Piešťan. V transporte vypravenom zo zberného strediska v Žiline 8. mája 1942, ktorý smeroval do mestečka Medzyrzecz Podlaska pri Varšave, bolo 350 Židov, 235 z Piešťan a zvyšok z okolitých dedín. Do 8. mája 1942 bolo z okresu Piešťany deportovaných asi 1 360 Židov.
Verejnosť, ktorá už predtým žiadala vyhnanie všetkých Židov z mesta, prijala ich masívnu deportáciu s veľkým uspokojením. Brutálne zaobchádzanie so Židmi sa však stretlo s nevôľou niekoľkých katolíckych cirkevných hodnostárov.
Deportácie do Osvienčimu pokračovali aj v letných mesiacoch. Časť židovského majetku rozkradli a časť rozpredali na dražbách. V roku 1942 bolo z Piešťan a okolia deportovaných viac ako 90 % židovského obyvateľstva, podľa údajov ÚŽ to bolo jedno z najvyšších percent zo slovenských miest.
Po prerušení deportácií koncom októbra 1942 zostalo v Piešťanoch asi 75 Židov dočasne chránených výnimkami a niekoľko konvertitov. V máji 1943 žilo v Piešťanoch podľa hlásenia mestských úradov ministerstvu vnútra, ktoré opäť žiadali o vysídlenie zvyšku Židov z mesta, asi 120 osôb židovského vierovyznania. V štatistike Ústredne Židov sa uvádza, že v máji roku 1944 bývalo v okrese Piešťany približne 210 Židov, z toho niekoľko desiatok boli Židia násilne evakuovaní z východného Slovenska.
Po vypuknutí SNP obsadilo Piešťany začiatkom septembra 1944 nemecké vojsko. Niekoľko židovských rodín sa ukrylo v lesoch a na kopaniciach, najmenej jedna rodina aj v Piešťanoch. Viacero piešťanských Židov vstúpilo do povstaleckej armády alebo do partizánskych oddielov. Väčšinu Židov, medzi nimi aj oboch rabínov, nemecká bezpečnostná služba začiatkom septembra 1944 zaistila a odvliekla ich do koncentračného tábora v Seredi. Rabína Jozefa Ungara v Seredi mučili a zavraždili. Ostatných, medzi nimi aj rabínov A. Lőwyho a Š. Teichtahla, odvliekli do vyhladzovacieho tábora Osvienčim a zavraždili. Počas holokaustu bolo zavraždených asi 1 500 Židov z okresu Piešťany.
Po vojne sa vrátil iba zlomok niekdajších židovských obyvateľov mesta. Postupom času sa ich počet zvýšil o prisťahovalcov z iných miest a z okolitých dedín. Obnovená komunita mala koncom roku 1945 asi 150 príslušníkov. Navrátilci vytvorili jednotnú náboženskú obec s mierne ortodoxnou orientáciou a za jej predsedu zvolili Maxa Sonnescheina.
V roku 1946 sa konal na piešťanskom cintoríne neobyčajne dojímavý pohreb hlavného nitrianskeho rabína Samuela Dávida Ungara, ktorý zahynul 22. februára 1945 v lesoch neďaleko Banskej Bystrice, a jeho syna, rabína Jozefa Ungara, zavraždeného v koncentračnom tábore v Seredi. Obaja si priali byť pochovaní vo svojom rodnom meste. Na pohreb prišli stovky Židov z celého Slovenska. Náboženská obec mala začiatkom soka 1949 viac ako 200 členov. V priebehu roku 1949 sa väčšina z nich vysťahovala do Izraela a iných štátov.

Text prevzatý z webovej stránky EDAH Občianske združenie (kliknite): www.edah.sk.