78 Kostol sv. Imricha (SK) — Žilina Gallery

Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

6/7

78 Kostol sv. Imricha (SK)

premietanie (slideshow)
78 Kostol sv. Imricha (SK)

78 – Kostol sv. Imricha v Bytčici (stará fara)

Turistická informačná tabuľka č. 78 s QR kódom na Kostol sv. Imricha v Bytčici
(Foto: 14. 11. 2010)

Klasicistický Kostol sv. Imricha pochádza z roku 1844. Je jednoloďový s rovným uzáverom presbytéria. Toto je zaklenuté pruskou klenbou a loď iba plytkou českou klenbou. Okná na severnej aj južnej strane sú termálne a fasády sú členené pilastrami s rímsovou hlavicou, zakončené pod strešnou rímsou. Nad vstupným portálom hlavnej fasády sa nachádza termálne okno medzi plochými pilastrami, ktoré sú zároveň zakomponované do prehĺbenej plochy členenej pásovou rustikou a nad nimi sa nachádza korunná rímsa s vežou. Hlavný oltár je klasicistický a pochádza z polovice 19. stor. Na klasicisticky namaľovanej iluzívnej stene sa nachádza obraz na plátne – sv. Imrich. Kazateľnica taktiež pochádza z polovice 19. stor.; nesie obraz Dobrého pastiera. Drevená krstiteľnica je taktiež klasicistická z polovice 19. stor. V kostole sa nachádza aj kamenná svätenička z polovice 19. stor. Hlavný oltár sv. Imricha predstavuje nástenná maľba a olejomaľba na plátne na stene záveru svätyne je namaľovaná iluzívna architektúra a v strede obraz sv. Imricha kľačiaceho pred sochou Panny Márie.

Mestská časť Bytčica sa nachádza južne od Žiliny a prvýkrát je doložená k roku 1409, kedy sa spomína ako Bytzycz. Patrila do lietavského panstva, ktoré malo v obci veľké záhrady. Obyvatelia sa venovali najmä poľnohospodárstvu, chovu oviec aj včelárstvu. Nachádzajú sa tu aj dva kaštiele - jeden dvojpodlažný barokový z polovice 18. stor. a druhý klasicistický z polovice 19. stor. aj budova bývalého majera z polovice 19. stor.

Skoro 40 rokov pôsobil v Bytčici farár Romuald Čelislav Zaymus. Pochádza z Rajca, kde sa narodil 7. februára 1828. Po štúdiách filozofie a teológie vo Vacove, Budíne a Nitre, pôsobil ako kaplán v Močenku, Košeci, Lednici, Beluši, Vysokej nad Kysucou, Ilave. Od roku 1863 do konca života 19. júla 1902 bol iba farárom v Bytčici. Popri pastoračnej činnosti sa zaujímal najmä o povznesenie národného povedomia Slovákov a ich snahy o emancipáciu. Podporoval reformy Martina Hattalu v oblasti slovenskej gramatiky. Spolu zakladal Maticu slovenskú a bol aj jej konateľom v Trenčianskej stolici. Pracoval najmä v prírodovedno-geologickom odbore Matice slovenskej a zúčastnil sa aj pri založení prvého slovenského gymnázia v Kláštore pod Znievom. Bol členom výboru Spolku svätého Vojtecha aj podpredsedom Muzeálnej slovenskej spoločnosti. Pre svoje aktivity bol veľmi často prenasledovaný a väznený. Bojoval proti alkoholizmu zakladaním spolkov triezvosti, ale zaoberal sa aj kultiváciou pôdy, botanikou a pomológiou. Zakladal ovocné sady v Bytčici, Ilave, Lednici, aj stromové škôlky v Beluši, Vysokej nad Kysucou, Rajci, Košeci, Turzovke. Zavádzal nové druhy plodín, pestoval kvety aj vinič. Venoval sa tiež chovu dobytka, rybárstvu, včelárstvu, ale aj šľachteniu zemiakov. Na výstave v Žiline v roku 1878 vystavoval až 35 druhov zemiakov. Vydával mesačník Obzor, prispieval do časopisov Cyril a Metod, Priateľ školy a literatúry, Kresťan. Svoje články posielal tiež do Národných novín aj Ľudových novín. Z jeho prác treba spomenúť najmä: Minulosť a prítomnosť ľudu horno - trenčianskeho (1893); Politické strany v Uhorsku (1897); Upozornenie na dejepisné, náboženské a pamätihodné veci v stolici Trenčianskej (1900). Svoje články zamerané na históriu publikoval najmä v Sborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti a v Tovarišstve. Po úmrtí Daniela Licharda redigoval Obzor, noviny pre hospodárstvo, remeslo a domáci život (1882-1886). Meno Romualda Čestislava Zaymusa nesie dnes ulica v centre Žiliny aj základná cirkevná škola v Žiline. Na budove farského úradu v Bytčici je umiestnená pamätná tabuľa s portrétom R. Zaymusa a textom: Tu žil a účinkoval ROM.Č. ZAYMUS 5.II.1828 +19.7.1902 Národný buditeľ. Jeho meno navždy zostane spojené s Bytčicou.

Zdroj: Mgr. Jozef Moravčík. Text prevzatý z webovej stránky TIK Žilina (kliknite): www.tikzilina.eu.



Kategórie
Publikované
Rozmery 800*600
Návštev 681

[0] Komentárov

Pridať komentár