Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

63 – Pošta 1, Sládkovičova 14, Žilina

Turistická informačná tabuľka č. 63 s QR kódom na Pošte 1 na Kuzmámyho ulici
(Foto: 30. 8. 2005)

Budova s číslom 14 na Sládkovičovej ulici (pôvodne sa volala Dolná ulica – Platea inferior, ale aj Sečéniho ulica a od roku 1919 už Sládkovičova), je známa ako Pošta 1 Žilina. V jej blízkosti v roku 1779 postavili františkáni spolu s mestom prízemnú budovu, v ktorej bolo gymnázium nižšieho typu. Spravovali ho členovia Rádu menších bratov františkánov. Títo prevzali výučbu na gymnáziu po jezuitoch, ktorí boli zo Žiliny vyhnaní po troch rokoch od zrušenia ich rádu pápežom Klementom XIV. (21. júla 1773). Gymnázium prešlo po zoštátnení stredného školstva v Uhorsku v roku 1895 do rúk štátu a od roku 1856 tu pôsobila tiež aj Priemyselno-učňovská škola v Žiline.
V roku 1907 postavili jednoposchodovú budovu Uhorskej kráľovskej pošty, ktorú slávnostne otvorili v roku 1908. Nad jej hlavným vchodom dominoval veľký uhorský štátny znak, ktorý bol odstránený po skončení 1.svetovej vojny, keď budova prešla do správy mesta. Mesto budovu vlastnilo až do roku 1936, keď ju odpredalo Česko-slovenskej republike.
Už počas prvej Česko-slovenskej republiky začala sa v roku 1938 výstavba novej pošty, ktorú však ukončili až v roku 1941. Novostavbu projektoval jeden z najvýznamnejších slovenských architektov, rodák z Brezovej pod Bradlom – Juraj Tvarožek (1887 – 1966), všeobecne známy ako majster funkcionalizmu.
Tvarožek ako prvý použil na Slovensku železobetónový skelet s ľahkou sklenenou zavesenou fasádou pri projekte Mestskej sporiteľne v Bratislave. Nikdy nevyštudoval vysokú školu, mal iba kurzy kreslenia a skúšky zo staviteľstva. Narodil sa v rodine kováča a od detských rokov sa chcel stať maliarom. V rokoch 1898 – 1903 študoval na reálnom gymnáziu v Bratislave, ale pre zlé sociálne podmienky rodiny zmenil štúdium za murárske remeslo. Neskôr v rokoch 1904 – 1907 študoval na Štátnej priemyselnej škole v Budapešti. Po skončení štúdií sa zamestnal v Prahe u architekta Aloisa Dryáka, ktorý vtedy práve pracoval na pamätníku Františka Palackého aj svätého Václava. Tvarožek zároveň navštevoval večerné kurzy kreslenia u prof. Beneša. V rokoch 1911 – 1914 už pracoval v ateliéri Milana Michala Harminca a Roberta Flescha v Budapešti. Tu získal aj odmenu za vlastný návrh kalvínskeho kostola. V roku 1914 narukoval na vojnu, kde padol do zajatia. Tu sa mu podarilo projektovať nové banské mestečko. Neskôr, už ako príslušník česko-slovenských légií bol krátko v USA a po návrate do vlasti zložil v Prahe staviteľské skúšky. Od roku 1920 pôsobil v Bratislave, kde sa usadil natrvalo a začal tu aj svoju samostatnú tvorivú činnosť. V roku 1944 bol aktívnym účastníkom Slovenského národného povstania, ale v 50-tych rokoch bol zatknutý ako mnoho iných bojovníkov proti fašizmu a z väzenia sa vrátil s podlomeným zdravím. Zomrel v rodnej dedine v Brezovej pod Bradlom 12. januára 1966, kde je aj pochovaný. Juraj Tvarožek ako projektant bol výrazne inšpirovaný myjavskou ľudovou architektúrou aj umením.
Patril k najvýznamnejším slovenským architektom medzivojnového obdobia a svojou tvorbou prispel k rozvoju modernej architektúry na Slovensku. Po roku 1920 projektoval hlavne rodinné domy a vily. K jeho prvým prácam v Bratislave patrila vila brata Tomáša z roku 1921. V roku 1927 vyhral súťaž na budovu Mestskej sporiteľne na Kamennom námestí v Bratislave, ktorá patrí medzi vrcholné diela československej funkcionalistickej architektúry, najmä vďaka netradičnému členeniu fasády. K prvým veľkým stavbám patrí aj v rokoch 1927-1928 vyprojektovaný obytný dom s kinom a kaviarňou Metropol v Bratislave; v roku 1929 získal 1. miesto v súťaži na regulačný plán Bratislavy spolu s A. Dryákom a K. Chlumeckým; projektoval viaceré základné školy a v roku 1932 vypracoval projekt na športový areál Slávie v Petržalke. V roku 1941 zasa budovu Slovenskej obilnej spoločnosti – dnešné Ministerstvo zahraničných vecí.
Dielo Juraja Tvarožka – Pošta 1 v Žiline slúži občanom mesta doteraz a predstavuje významnú dominantu na križovatke ulíc Sládkovičovej a Hurbanovej. Na budove pošty je umiestnená pamätná tabuľa zamestnancovi spojov Eduardovi Gajdošovi, ktorý zahynul v októbri 1944 počas bojov proti nemeckým okupantom. Z bohatej minulosti hlavnej budovy Pošty 1 v Žiline možno spomenúť aj epizódu z prvých dní Slovenského národného povstania, kedy na pomoc žilinskej posádke prišli štyri tanky typu LT-38 a jedno samohybné delo od Pluku útočnej vozby z Turčianskeho Svätého Martina. V dopoludňajších hodinách 30. augusta 1944 robili prieskum v centre mesta, pričom sa dostali aj do priestoru hlavnej pošty. Tá bola vtedy už obsadená vojakmi nemeckej spojovacej jednotky, ktorí chceli klásť odpor. Keď sa tanky priblížili k Pošte začali strieľať do jej okien. Jeden z nich sa presúval tesne popri budove a Nemcom bolo úplne jednoduché hodiť na tank výbušninu. Zásah znamenal jeho vyradenie z boja, pričom bol zranený aj poručík v zálohe Pätoprstý z Lietavskej Lúčky, ktorý sa pridal k povstalcom iba deň predtým.
Budova dnešnej Pošty 1 tu stojí už vyše 70 rokov a od postavenia vôbec prvej budovy pošty na tomto mieste uplynulo už 105 rokov. Každodenne odtiaľto vychádzajú poštárky, aby doniesli obyvateľom Žiliny poštu, noviny, dôchodky a rôzne iné zásielky. Chýba im už len povestná trúbka, ktorá sa stala symbolom poštového úradu spolu s obálkou. Trúbka pripomína zvierací roh a pôvodne bola to bol aj v skutočnosti rohy zvieraťa, ktorým ohlasovali svoj príchod mäsiari a od nich si tento nástroj prevzali potom poštári, ale to bolo už dávno a dnes sa používajú iné oznamovacie prostriedky. V okrajových častiach mesta postupne vznikali aj ďalšie poštové úrady a najväčší z nich je na sídlisku Vlčince pri Kostole Sedembolestnej Panny Márie. Je to zároveň aj telekomunikačný uzol medzinárodného významu, odkiaľ idú všetky spojenia po celom meste.

Zdroj: Mgr. Jozef Moravčík. Text prevzatý z webovej stránky TIK Žilina (kliknite): www.tikzilina.eu.