19 Meštiansky dom č. 21 (SK) — Žilina Gallery

Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

6/7

19 Meštiansky dom č. 21 (SK)

premietanie (slideshow)
19 Meštiansky dom č. 21 (SK)

19 – Meštiansky dom 21 na Mariánskom námestí

Turistická informačná tabuľka č. 19 s QR kódom na meštianskom dome č. 21 na Mariánskom námestí
(Foto: 22. 4. 2007)

V 16. stor. patril dom zemanom Turským, ale ako prvá majiteľka sa už v roku 1566 spomína Uršula Matušková, potom ho v roku 1602 kúpil Ján Mlynárik, od roku 1647 ho vlastnil Juraj Stráňavský, potom Jakub Gutt a v rokoch 1689-1717 Mikuláš Cibulka. V prvej tretine 18. stor. mal viacerých majiteľov – 1718 Mikuláš Cibulka, 1721 Šimon Turak, 1726 Juraj Rajčani, potom Wolfgang Nozdrovický. Od roku 1732 patril rodine Jána Krizmana, ale jeho vdova ho predala Danielovi Hebensteinovi. V roku 1784 ho kúpil Ondrej Kemka, po roku 1834 patril najskôr Ignácovi a potom Jozefovi Segénimu. Od roku 1861 tu bolo ešte viacero podielnikov – rodiny Folkmanových, Tvrdých, Schmidtových, Obhlídalovičových, Pokorných. Dom v roku 1923 kúpila od nich Vilma Puchmayerová. Tá ho už o dva roky predala za 210 000 korún československých Hospodárskemu úverovému družstvu Žilina. Tento spolok pod vedením známeho žilinského farára Ružičku dom úplne od základov zbúral a namiesto neho tu postavili novú trojpodlažnú budovu podľa projektov arch. M. M. Scheera, ktorá tu stojí doteraz. Mala plniť úlohu banky ako aj bytu pre riaditeľa. Novopostavená budova bola na svoju dobu vysoko progresívna, nielen čo do funkčného využitia aj účelným rozmiestnením miestností, doriešením osvetlenia v strede dispozície cez združené okná ako aj drevenou skladacou presklenou stenou medzi predným a druhým priestorom. Architekt stavby riešil progresívne aj čelnú fasádu, ktorá je plochá a členená iba jednoduchými výrezmi združených okien a obložená lešteným vápencom. Budovu už vykurovalo ústredné kúrenie. Netypické je nielen schodisko, ale moderné bolo už aj zábradlie. Podobné sa napr. použilo aj v budove Palais Morava v Brne. Je len na škodu veci, že takúto budovu so silno progresívnym riešením čelnej fasády začlenili do historického námestia a ešte aj vedľa komplexu barokovej sakrálnej stavby. V roku 1944 získal dom Občiansky úverový ústav. Od roku 1949 do roku 1963 ho vlastnila rodina Graberová, keď bol nakoniec aj tento zoštátnený.

Tomáš Ružička (1877 – 1947) zastával postupne funkcie žilinského kaplána, administrátora a farára. V roku 1931 pôsobil tiež ešte aj ako pápežský protonotár a prelát. Významne sa zapísal do dejín mesta, najmä svojimi stavebnými aktivitami a podporou chudobných. Zaslúžil sa o postavenie Katolíckeho domu, aj tzv. Ružičkovej kolónie s 23 domami pre sociálne slabšie rodiny. Tá síce už dnes nejestvuje, zbúrali ju pre stavbu Hlín III. a IV. koncom päťdesiatych rokov minulého storočia, ale v pamäti Žilinčanov táto kolónia ostala ako symbol podpory sociálne slabým. V roku 1936 povolal do Žiliny saleziánov (rád založený sv. Jánom Boscom). Aby si mohli postaviť vlastnú budovu, pridelil im pozemok na Hlinách.

Dom č. 21 je radovým domom vstavaným na dlhšej parcele hneď vedľa Kostola Obrátenia sv. Pavla. Predtým tu stál pôvodný stredoveký meštiansky dom. Je to dvojposchodová funkcionalistická stavba so štvorosovou fasádou a s rovnými arkádami v prízemí. Dom je obložený travertínovým obkladom zo Spiša. Bol zastrešený so sklonom strechy do námestia. V roku 1963 bol zapísaný do ÚZKP ako KP č. 1411/0. Prízemie budovy prestavali podľa návrhu Ing. arch. Dušana Voštenáka na cestovnú kanceláriu, ktorá tu sídli doteraz.

Zdroj: Mgr. Jozef Moravčík, Mgr. Peter Štanský. Text prevzatý z webovej stránky TIK Žilina (kliknite): www.tikzilina.eu.



Kategórie
Publikované
Rozmery 800*600
Návštev 446

[0] Komentárov

Pridať komentár