Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

František Eduard Bednárik a asfaltová baňa v Nezbudskej Lúčke

Spoznávame Žilinu (90. časť)
(Foto: 1. 9. 2009)

Baňa ročne vyprodukovala okolo 15 až 20 tisíc m³ štrku. Tento sa delil na hrubší štrk, šotolinu, granulovanú drť a piesok, pričom najviac sa predávala granulovaná drť. V roku 1940 baňu zaradilo ministerstvo národnej obrany medzi podniky dôležité pre obranu štátu.
V areáli bane sa nachádza ešte aj dnes Kaplnka svätej Barbory, patrónky a ochrankyne baníkov, postavená v roku 1926. V roku 1943 bola obnovená a 4. decembra vysvätená varínskym dekanom Ignácom Adamíkom. O týchto udalostiach svedčia tiež dátumy „1926 1943“ nachádzajúce sa nad kamenným podstavcom kaplnky.
Baňa bola vtedy vysoko zisková vďaka rozvoju cestnej siete na Slovensku, ale dodávala materiál aj do Nemecka, Čiech i Budapešti. V roku 1944 došlo k ďalšiemu rozšíreniu pozemku závadu, ktorý mal potom plochu vyše 55-tisíc m², 50 robotníkov, riaditeľa Ing. Františka Bednárika a vedúceho Emila Očenáša.
Baňa využívala na ťažbu trhaviny, a preto tu bol murovaný kryt používaný v čase odstrelu. V jej areáli sa nachádzal prízemný obytný dom, nakladacie rampy, úzkorozchodná trať s dĺžkou 3 km s nakladacími mostmi na nakladanie štrku na železničné vozne Košicko-bohumínskej železnice. Zo stanice Strečno viedla v smere do bane železničná trať s dĺžkou 350 metrov s normálnym rozchodom koľaje. Celkovo baňa mala 26 preklopných vozíkov, s ktorými sa napĺňalo denne okolo 30 až 40 železničných vagónov. Jej výnimočnosť spočívala predovšetkým vo fakte, že bola jediná v strednej Európe, kde prímesou dolomitového štrku bol asfalt, ktorý tvoril 5,2 percenta jeho obsahu, čo umožňovalo nielen stavať cesty, ale aj ich jednoduchú povrchovú úpravu. Najbližšie miesta podobných nálezov takéhoto zloženia štrku sa nachádzali len na Sicílii a vo Švajčiarsku – Val de Travers.

Zdroj: Žilinský večerník č. 1 - 2, str. 16, r. 2014, Spoznávame Žilinu (90. časť), František Bednárik a asfaltová baňa v Nezbudskej Lúčke. Autori: Patrik Groma, Milan Novák, Peter Štanský. Spracované z knižných publikácii a archívnych dokumentov.


Zväčšiť mapu