Sad SNP — Žilina Gallery

Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

1/6

Sad SNP

premietanie (slideshow)
Sad SNP

Sad SNP

Potulky starou Žilinou 2
(Foto: 19. 5. 2007)

Zeleň parkov má pre obyvateľov miest svoje nezastupiteľné miesto. Nie inak tomu bolo a je i v Žiline. Mesto má niekoľko parkov, najstaršie vznikli v jej okolí, pri šľachtických sídlach v Budatíne a v Bytčici. V samotnom meste je najstarším parkom Sad SNP.
Zásluhu na jeho založení má Žilinský okrášľovací spolok, z iniciatívy ktorého potom mestské zastupiteľstvo pod vedením starostu Jozefa Hrabovca rozhodlo zriadiť mestský sad. Vznikal v rokoch 1902 až 1908 postupným upravovaním priestorov medzi potokom Všivák – ktorý pôvodne tiekol v celej svojej dĺžke v otvorenom koryte, aby ho v zastavanej časti mesta neskôr prekryli a zviedli do kanalizácie – a rodiacou sa Parkovou ulicou s vilami, ktoré ohraničovali plochu mestského parku smerom k železničnej stanici.
Park zakladali postupne, pretože najskôr museli vykúpiť pozemky a celkovo vysporiadať priestor pre vybudovanie mestskej zelene. Zároveň sa riešili i finančné problémy. Výstavba parku pokračovala pomalým tempom. Až v rokoch 1907 a 1908 sa práce urýchlili a park dokončili za starostu Františka Hoffmanna (bol starostom v rokoch 1907 – 1910 a 1919 – 1922) aj vďaka príspevku Žilinského okrášľujúceho spolku. Po dokončení ho pomenovali Miléniový park. Názov pochádza od výročia, ktorým si Uhorsko pripomínalo tisícročie príchodu Maďarov na územie monarchie. Miléniové parky vznikli na počesť tejto udalosti po celej krajine a uhorské miléniové oslavy sa uskutočnili v roku 1896. Treba pripomenúť, že na zakladaní mestských parkov v celom Uhorsku práve v tomto roku mali najväčší podiel tzv. okrášľovacie spolky.
Ešte počas prípravných prác došlo v roku 1903 k živelnej pohrome, počas ktorej park zaplavila voda z Váhu. Taká istá udalosť sa zopakovala ešte v rokoch 1925 a 1958. Žilinský Miléniový park bol promenádnym parkom, v ktorom prevažovali pagaštany, v menšej miere v ňom boli zastúpené i lipy a javory.
Po vzniku prvej Československej republiky premenovali park na Šrobárov sad na počesť Vavra Šrobára, ministra s plnou mocou pre správu Slovenska, ktorý na prelome rokov 1918 – 1919 sídlil v Žiline (tento názov niesol až do roku 1939). V tom období postavili v strede parku hudobný pavilón, v ktorom pravidelne každú nedeľu koncertovala vojenská hudba žilinskej posádky, po oslobodení rôzne dychové orchestre. Pavilón podľa niektorých správ projektoval významný architekt Slatinský (Szalatnai).
Od roku 1939 až do roku 1945 sa park nazýval Hlinkov sad. Podľa dobovej tlače mala Žilina v tomto období dve korzá. Jedno na Hlinkovej ulici a s ňou súvisiacom Hlinkovom sade, druhé na Mariánskom námestí. Ešte v roku 1939 mestská rada naplánovala osadiť kostolnú balustrádu svetelnými stožiarmi a takisto osobitne osvietiť priestory Hlinkovho sadu, Hlinkovho námestia a Námestia slobody, aby sa takýmto spôsobom zvýšila atraktivita Žiliny. A v tom istom roku zakázali vyvesenými oznamami židovským obyvateľom prístup do parku. O dva roky neskôr starosta mesta Dr. Vojtech Tvrdý vyjadril pred novinármi svoju predstavu, postaviť v roku 1942 v Hlinkovom sade veľkolepé súsošie Andreja Hlinku a pamätník padlých (už v roku 1940 malo mesto zabezpečených v rozpočte na pomník Andreja Hlinku a úpravu okolo neho 300 000 Sk).

Zdroj: Štanský, P., Mrva, M., Potulky starou Žilinou 2, Artis Omnis s.r.o. Žilina 2012, str. 60 - 62.


Zväčšiť mapu



Kategórie
Publikované
Rozmery 800*600
Návštev 1075

[0] Komentárov

Pridať komentár