Múzeum židovskej kultúry — Žilina Gallery

Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

1/1

Múzeum židovskej kultúry

premietanie (slideshow)
Múzeum židovskej kultúry

Múzeum židovskej kultúry Žilina – מוזיאון תרבות היהודית ז'ילינה – Museum of Jewish Culture Zilina

Spoznávame Žilinu
(Foto: 26. 6. 2010)

Dňa 30. júna 1996 za prítomnosti ministra kultúry SR Ivana Hudeca, obyvateľov Žiliny, príslušníkov Židovskej náboženskej obce z celého sveta a syna posledného ortodoxného rabína bola po rekonštrukcii zásluhou Pavla Frankla otvorená ortodoxná synangóga so stálou výstavnou expozíciou judaík. Najvýznamnejším exponátom je ručne písaná Kniha zákona (Sefer Tóra), ktorú tvorí dlhý pás pergamenu navinutého na dvoch tyčiach. Tóra je základným dokumentom judaizmu. V kresťanskom poňatí ide o Starý zákon.
Medzi exponátmi sú aj modlitebné remienky (tfilin), jeden z najstarších znakov judaizmu. Základom sú dve malé čierne škatuľky, v ktorých sú štyri malé pergamenové zvitky s pasážami z Tóry. Každá škatuľka je pripevnená na dlhom čiernom koženom remienku, ktorými sa jedna pripevňuje na vnútornú stranu ľavého ramena a druhá na hlavu, uprostred čela. Tfilin nosia ortodoxní muži pri rannej modlitbe, prípadne aj počas popoludňajšej modlitby. Pripevňovanie tfilinu na ruku a čelo, otáčanie remienkov na ruke a okolo prstov má svoje zákonitosti, počas ktorých sa odriekajú požehnania.
Vedľa modlitebných remienkov sú uložené modlitebné knihy a zvierací roh (šofar), ktorý sa používa pri židovských slávnostných príležitostiach, najmä počas osláv židovského nového roku „Roš Hašana“. V staroveku sa používal aj na ohlásenie blížiaceho sa šabatu, sviatkov, na zvolanie ľudu Izraela do vojny a podobne. Vo Svätom písme nachádzame biblický príbeh o dobytí Jericha (Palmové mesto) Izraelitami. Tí mesto počas šiestich dní raz za deň obišli a na siedmy deň sedemkrát. Potom sa za zvuku trúb a kriku ľudí hradby Jericha zrútili. Izraeliti vnikli do mesta, každý z toho miesta, kde bol. Potom mečom vykonali kliatbu na všetkom, čo bolo v meste: na mužovi i žene, mladíkovi i starcovi, na býkovi, ovci i oslovi (Joz 6,20–21). Podľa posledných výskumov hradby pravdepodobne zničilo zemetrasenie, ktoré Izraeliti určite chápali ako Boží zásah. Od roku 1948, po vzniku štátu Izrael, sa na šofar trúbi tiež pri slávnostnej inaugurácii prezidenta.
Medzi exponátmi sú vystavené aj pokladničky pohrebného bratstva Chevra Kadiša, modlitebný šál talit, ktorý používajú muži starší ako 13 rokov pri modlitbách, deväťramenný svietnik (chanukija), používaný výhradne počas sviatkov Chanuka a sedemramenný svietnik (menora), ktorý je najstarším židovským symbolom. Zaujímavým exponátom je ručne vyšívaný svadobný baldachýn (chupa) z roku 1907. Pod prenosným baldachýnom sa vykonávali svadobné obrady. Bol umiestený na štyroch tyčiach, ktoré držali štyria slobodní muži a znázorňoval dom novomanželov. Svadobný obrad vykonával rabín. Pozorný návštevník si všimne na ráme dverí pripevnenú malú schránku – mezuzu, prinesenú priamo zo svätého mesta Jeruzalema. V malej drevenej schránke sú umiestnené na zvitku pravého pergamenu dve pasáže z Tóry. Na prednej strane schránky je napísané hebrejské písmeno šin – Všemohúci. Keď veriaci prechádzajú dverami s mezuzou, dotknú sa jej končekmi prstov a tie potom pobozkajú.
V expozícii judaík sa oboznámite so základmi judaizmu, kultúry a života židov, ktorí v minulosti tvorili významnú časť obyvateľstva v Žiline. V múzeu môžete vidieť sakrálne predmety z kedysi veľkej žilinskej židovskej komunity. Vystavené predmety sú len zvyškom tých, ktorými kedysi žilinská židovská komunita disponovala a ich hodnota je najmä v pripomínaní si minulosti.
Expozícia je otvorená v piatok od 15:30 do 17:30 hodiny a v nedeľu od 14:30 do 17:30 hodiny. Pre organizované skupiny je možné dohodnúť sa aj na inom termíne na telefónnom čísle 0908 694 333. Vstupné je dobrovoľné.

Autor: Patrik Groma. Zdroj: spracované z knižných publikácií, archívnych dokumentov a pripravovanej knihy autora.
Odborná spolupráca: Mgr. Peter Štanský (Štátny archív v Žiline), Jozef Feiler (administrátor Žilina Gallery).

Text prevzatý z webovej stránky www.patrikgroma.eu.


Zväčšiť mapu



Kategórie
Publikované
Rozmery 799*600
Návštev 946

[0] Komentárov

Pridať komentár