Pamätník obetiam holokaustu Dolný Kubín — Žilina Gallery

Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

22/22

Pamätník obetiam holokaustu Dolný Kubín

premietanie (slideshow)
Pamätník obetiam holokaustu Dolný Kubín

Pamätník obetiam holokaustu Dolný Kubín - Holocaust victims' memorial - מצבת זיכרון לקורבנות השואה

Židovský cintorín Dolný Kubín - Jewish Cemetery in Dolný Kubín - בית הקברות היהודי
(Foto: 30. 9. 2012)

Mgr. Roman Matejov, primátor mesta Dolný Kubín (uprostred), Arieh Klein (vpravo) z Jeruzalema, ambasador mesta Dolný Kubín. Napravo od p. Kleina jeho syn Tal Klein, manželka Lital Klein, dcéra Maayan a dvojčatá Eden a Yáir. Celkom vľavo Katarína Puškášová zo Žiliny.

Pamätník obetiam holokaustu v Dolnom Kubíne sa nachádza na židovskom cintoríne. Je obložený 405 kúskami kameňov, ktoré symbolicky pripomínajú 405 deportovaných osôb z Dolného Kubína do nemeckých vyhladzovacích táborov. Na pamätníku je umiestená šesťcípa hviezda a mramorová tabuľka s nápisom:

Na pamiatku židovským spoluobčanom, ktorí zahynuli počas holokaustu.

Pamätník odhalil Arieh Klein z Jeruzalema a Mgr. Roman Matejov, primátor mesta Dolný Kubín. Pietnej spomienky sa zúčastnili Ing. Juraj Turčan, podpredseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku, poslanci MsZ, domáci a zahraniční hostia. Pamätník postavili dobrovoľníci z občianskeho združenia Spoločnosť novej evanjelizácie.

Krátko po odhalení pamätníka a modlitbe Kadiš, prítomní občania na znak úcty k zavraždeným spoluobčanom položili na pamätník kamienky. Podľa židovskej tradície sa zapaľuje sviečka na hrobe len pri výročí smrti zosnulého. Mala by horieť aspoň dvadsaťštyri hodín. Príbuzní sa nad hrobom svojho blízkeho modlia modlitbu Kadiš. Namiesto kvetov na hroboch často vídať navŕšené kôpky kamienkov. Je to tradícia, ktorej korene nie sú úplne jasné, ale veľa Židov považuje kamienok ako takú kartičku zosnulému, aby vedel, že sme tam boli. Navyše kamene nevädnú a nemôžu byť tak ľahko zmietnuté vetrom ako kvety. Súvisieť to môže aj s tým, že Židia sú národom púšte, kde kvety nerastú. Zvyk pravdepodobne pochádza z obdobia biblického Izraela, keď sa na hroby vŕšili kamene tak, ako ich jeden po druhom vŕšili aj deti Jakoba na hrobe ich matky Ráchel. Takéto návršia z kamenia potom slúžili na jasnú identifikáciu hrobov, čo bolo dôležité pre kohenov, v súvislosti s dodržiavaním rituálnej čistoty.


Zväčšiť mapu



Kategórie
Publikované
Rozmery 800*600
Návštev 662

[0] Komentárov

Pridať komentár