Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

Jozef Božetech Klemens - slovenský Leonardo da Vinci a Žilina

Potulky starou Žilinou
(Foto: 30. 8. 2005)

Pri archívno-historickom skúmaní sme našli aj nové skutočnosti o pobyte jedného z najvýznamnejších osobností Slovenska v Žiline – Jozefa Božetecha Klemensa. Tento maliar, sochár, staviteľ, technik, vynálezca, archeológ, prírodovedec a učiteľ je vďaka svojej všestrannosti prirovnávaný k slávnemu k slávnemu učencovi z obdobia talianskej renesancie Leonardovi da Vincimu.
Narodil sa v Liptovskom Mikuláši 8. 3. 1817, zomrel 17. 1. 1883 vo Viedni po nevydarenej operácii na obličkové kamene, kde ho aj pochovali na centrálnom cintoríne. Klemensov otec pochádzal zo sliezskej obce Frankenstein, matka bola z Tatier. Otec bol zručný remeselník, sedlár a výrobca kočov, po ktorom syn zdedil technické zručnosti, ktoré štúdiom v Prahe zdokonalil. Už ako mladý prejavil výtvarný talent, maľoval obrazy na otcom vyrábaných kočoch i kostolné obrazy. Na doporučenie viacerých českých osobností, ktoré videli jeho diela, odišiel do Prahy študovať maliarsku akadémiu (1837). Pôsobil tu do roku 1843, ale aj potom sa do Prahy vracal.
Na doporučenie správcu akadémie grófa Thuna vyučoval kreslenie v mnohých pražských šľachtických a meštianskych rodinách. V roku 1842 založil ateliér na výrobu fotografií – dagerotypie, čo uskutočnil len tri roky po tomto vynáleze vo Francúzsku. Žiaľ, výrobu sa mu nepodarilo rozbehnúť. V roku 1843 sa vrátil na čas na Slovensko a venoval sa portrétovaniu. Potom sa vrátil do Prahy a študoval technické vedy na tamojšej polytechnike, kde v roku 1856 zložil skúšky z prírodných viet, češtiny a nemčiny. Klemens sa tak stal kvalifikovaným učiteľom, diplomovým staviteľom, maliarom a technikom.
V roku 1848 sa oženil s mladou 17-ročnou šľachtičnou Adelou Kuglerovou z Kolína nad Rýnom. Práve v čase svadby vypuklo povstanie a namiesto hostiny išli stavať barikády na pražských uliciach. V roku 1849 sa vrátil na Liptov, maľoval množstvo kostolných obrazov i podobizní. Podľa jeho plánov postavili kostol v Liptovskom Bobrovci aj s jeho obrazmi. V roku 1855 dostal ponuku vyučovať kreslenie na lýceu v Belehrade. S rodinou cestoval do Budapešti po Váhu a Dunaji na vlastnoručne zhotovenej plti a potom parníkom do Belehradu. Tu zhotovil i sochu známeho srbského politika Kara Ďordeviča. Žiaľ, ochorel na zimnicu, a preto sa v roku 1856 vrátil do Prahy, kde zložil spomínané skúšky.
V roku 1856 prišiel do Žiliny ako učiteľ na reálke. V škole bol veľmi aktívny v práci s mládežou, povzbudzoval mladých k vzdelávaniu, ktoré pre nich znamenalo lepšiu budúcnosť. V roku 1858 (15. 1.) postihlo mesto zemetrasenie, ktoré Klemens opísal a poznatky publikoval v zahraničí. V tom istom roku navštívil Žilinu Dionýz Štúr z Ríšskeho geologického ústavu vo Viedni. Spolu s Klemensom uskutočnili geologický a botanický výskum Veľkého Rozsutca. V tom čase realizoval viaceré maľby i v žilinských kostoloch. Podľa jeho plánov z roku 1866 uskutočnili opravu poškodeného farského kostola, práce dokončili v roku 1869. V Katedrále Najsvätejšej Trojice má tri obrazy. V sirotárskom Kostole Obrátenia sv. Pavla jeden obraz.
V Žiline bol Klemens veľmi aktívny, pomáhal pri stavbách mesta (studne, pivovar). Stal sa váženým občanom a za mnohé zásluhy v roku 1860 menovali za mešťana – v literatúre sa chybne udáva, že bol čestným občanom. 6. – 7. júna 1861 sa zúčastnil memorandového zhromaždenia v Martine, čo sa stretlo s nesúhlasom niektorých Žilinčanov, obvinením z panslavizmu a dokonca poškodením jeho domu atramentom. Klemens po zrušení reálky v roku 1863 odišiel zo Žiliny do Banskej Bystrice.
Kde Klemens v Žiline býval? Lombardini píše, že Klemens vlastnil dom, ktorý po odchode predal učiteľovi katolíckej ľudovej školy Jozefovi Záhumenskému. Vďaka písomnostiam žilinského archívu sme, zistili, že uvedený dom sa nachádzal na vtedajšej Bočnej uličke – Platea Lateralis, čo je dnes Vurumova ulica č. 5. Rodine Klemensových sa tu narodili dve deti – synovia Vladimír (1857) a Bohuslav Peter (1859). Spolu mali šesť detí – štyroch synov a dve dcéry. Dom v čase jeho pobytu mal renesančnú pivnicu, dve izby a komoru. Po odchode Klemensovcov kúpil dom Jozef Záhumenský, od roku 1908 ho vlastnil obchodník Markus Lisenberg, ktorý chcel tento prízemný dom nadstaviť o jedno poschodie. Mesto však stavbu podľa projektu vtedy v Žiline začínajúceho architekta z Ostravy Jozefa Zweigenthala nepovolilo. Dôvodom bolo úsilie mesta rozšíriť ulicu a demolovať časti niektorých domov, najmä na začiatku ulice. To sa však doposiaľ neuskutočnilo.
V dome bol pred rokom 1990 obchod s potravinami, renesančná pivnica bola zasypaná. Do domu boli dva vstupy z ulice a zadný vstup od hotela Dukla. Pamiatkarsky prieskum potvrdil, že dom tvorili pôvodne dva samostatné domy, nadzemné podlažie bolo renesančné zo 16. storočia, časť domu bola baroková z 18. storočia a z polovice 19. storočia bola klasicistická prestavba. Stavebné degradačné úpravy boli z 20. storočia. Dom prešiel nedávno veľkou rekonštrukciou, bola obnovená a sprístupnená zasypaná renesančná pivnica a obnovené nadzemné časti a dvor pre potreby reštaurácie.

Zdroj: Štanský, P., Mrva, M., Potulky starou Žilinou, Artis Omnis s.r.o. Žilina 2010, str. 72 a 73.


Zväčšiť mapu