Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

Budova družstva Budúcnosť (predajňa potravín) – Ing. arch. Michal Maximilián Scheer

Mestská štvrť Svojdomov v Žiline
(Foto: 2. 8. 2012)

Mestská štvrť rodinných domov, ktorej základom bola kolónia Svojdomov na Šefranici, ohraničená železničnou traťou Žilina - Rajec na západe, na juhu starým cintorínom, na východe Veľkou okružnou a na severe Šašvárkou. Bola tu vyprojektovaná štvrť pre 140 rodinných domov. Časť z tohto zámeru z plánovaných 68 domov sa postavilo 41 rodinných domov v rokoch 1928 – 1932. Kolónia bola navrhnutá jednoposchodovými domami, navrhnutými ako dvojdomy alebo samostatné stojace domy. V rámci obytnej štvrte sa vybudovali potraviny Budúcnosť, terajšie pohostinstvo Márnica na začiatku Stárkovej ulice od cintorína. Súbežne bola postavená v roku 1936 Štátna ľudová škola (terajšie gymnázium) podľa projektov arch. Františka Eduarda Bednárika a evanjelický kostol od arch. Milana Michala Harminca. Po vojne sa už nepokračovalo vo výstavbe rodinných domov, ale začali sa budovať viacpodlažné budovy čím sa narušila urbanistická koncepcia rodinných domov.

Michal Maximilián Scheer (1902 – 2000) sa narodil v Považskej Bystrici, vyštudoval architektúru na Vysokom učení technickom v Brne (1925). Začal pôsobiť v Žiline, kde v krátkom čase navrhol množstvo stavieb, najmä bytových, ale tiež administratívnych, obchodných a školských. Skupinu obytných domov družstva Svojdom, Obytný a obchodný dom Grossmann na Pivovarskej 2 (1929), Ľudová škola na Závaží, Finančný palác na Hodžovej 11 (1929), pavlačový dom r.k. fary na ulici Spanyola 11 (1931) a Obchodný dom Hustý na Národnej ulici 27 (1946). Počas II. svetovej vojny pracoval pre Ružomberské papierne. Tu vytvoril vstupný areál továrne, viaceré obytné domy a jednu z dominánt centra mesta – administratívnu budovu. V roku 1948 sa stal spoluzakladateľom Stavoprojektu na Slovensku a viedol krajský ateliér v Žiline. V 50. rokoch bol uväznený a následne sa presťahoval do Nitry, kde žil až do svojej smrti. V roku 1965 dostal Cenu Dušana Jurkoviča, v roku 1967 mu udelili štátne vyznamenanie Za zásluhy o výstavbu a Spolok architektov Slovenska mu udelil v roku 1992 Cenu Emila Belluša za celoživotné dielo. Michal M. Scheer patril k najvýznamnejším tvorcom modernej a funkcionalistickej architektúry na Slovensku.