Kálov – vstupná brána do Žiliny — Žilina Gallery

Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

2/2

Kálov – vstupná brána do Žiliny

premietanie (slideshow)
Kálov – vstupná brána do Žiliny

Kálov – vstupná brána do Žiliny

Spoznávame Žilinu
(Foto: 22. 5. 2010)

Cez Kálov, vďaka výhodnému smeru na Sliezsko, veľmi často prechádzali rôzne armády. Už v roku 1831 tadiaľ vpadli do Žiliny husitské vojská, ktorú ju v čase hospodárskej prosperity vypálili a vydrancovali.
Koncom roka 1708 tu zas vojská cisárskeho generála Ebergéniho postavili obranné valy proti kurucom, protihabsburským povstalcom Františka II. Rákociho (1679 – 1735). Počas revolučných rokov 1848 a 1849 Kálovom pochodovala aj rakúska cisárska armáda. Dňa 23. októbra 1848 pod vedením podmaršala Baltazára Šimuniča a 2. januára 1949 pod vedením generála Christiana Götza, ktorej súčasťou bolo aj 119 slovenských dobrovoľníkov, nazývaných hurbanistami. Tí sa zúčastnili spolu s rakúskou armádou tzv. „zimnej slovenskej výpravy“ proti honvédom a maďarským gardám. Tých zo Žiliny vytlačili, no vzápätí dostali rozkaz ďalej ich neprenasledovať.
Na veľkom národnom zhromaždení 4. januára 1849 vystúpili na dnešnom Mariánskom námestí so svojimi prejavmi Ľudovít Štúr a Jozef Miloslav Hurban.
Do týchto revolučných bojov zasiahli aj ruské vojská. Nečudo, že aj tie vstupovali do Žiliny cez Kálov. Dňa 27. júna 1849 prieskumný oddiel donských kozákov, 4. júla 1849 ruská pechota, a napokon cárske ruské jazdy pod vedením generálov Chovena a Fridrixa (10. júla 1849) či Lotha a Kaceviča (11. júla 1849). Dňa 12. novembra 1918 Kálovom vstúpila do Žiliny česko-slovenská vojenská jednotka, ktorá prišla od Jablunkova. Po nej 15. novembra 1918 maďarské vojsko, ktoré potom okupovalo Žilinu. Po porážke maďarského vojska pri Kotešovej 7. decembra 1918 sa Kálovom do mesta opätovne vrátili česko-slovenské vojsko.
Kálov zasiahli aj povodne, najväčšie v roku 1813, keď voda zničila most pri Budatíne a v roku 1903, keď zaplavila dnešný Sad SNP. Požiare sa tejto stredovekej tepne vyhýbali, v roku 1678 a 1886 zhorela celá Žilina okrem Kálova. V roku 1848 sa ohňu vyhla jeho časť, gymnázium, františkánsky kláštor a chudobinec.
Najmä v druhej polovici 19. storočia bol Kálov vyhľadávanou obchodnou cestou, a tak sa v roku 1898 začala regulácia celej ulice, pretože viaceré drevené domy bránili plynulosti dopravy. O nich, nielen novopostavených, ale aj historicky najhodnotnejších budovách, si viac povieme v nasledujúcich vydaniach Žilinského večerníka.

Zdroj: Patrik Groma, Žilinský večerník č. 29, str. 18, dňa 17. 7. 2012. Odborná spolupráca: Mgr. Peter Štanský.


Zväčšiť mapu



Kategórie
Publikované
Rozmery 800*600
Návštev 644

[0] Komentárov

Pridať komentár