Národná ulica 3 — Žilina Gallery

Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

3/4

Národná ulica 3

premietanie (slideshow)
Národná ulica 3

Významné budovy na Národnej ulici (3)

Spoznávame Žilinu
(Foto: 20. 5. 2012)

Nielen historické jadro Žiliny, ale aj Národná ulica s nadväzujúcimi ulicami bola na začiatku 20. storočia centrom rozkvitajúceho podnikania.
Prevažnú časť domov vlastnili židovskí obchodníci, ojedinele tu mali svoje živnosti maďarskí, slovenskí, českí a nemeckí podnikatelia. Ak by sme sa vrátili v čase do medzinárodného obdobia a prešli sa smerom k stanici po pravej strane, mohli sme na začiatku ulice kúpiť okuliare u nemeckého živnostníka Puschnera, prípadne sa dať ostrihať v kaderníckom salóne Framed – František Medek. V bývalej predajni Orange mala vychýrenú cukráreň rodina Kulkovcov.
Neďaleko nich prevádzkoval parnú automatickú pekáreň Václav Rybár pochádzajúci z Čiech. Židia si u neho odkladali jedlo na sobotu, pretože v ten deň nesmú vykonávať žiadnu prácu. Do jeho domu č. 8 sa presťahoval z Hviezdoslavovej ulice so svojou reštauráciou B. Fried. Obľubovali ju nielen obchodní cestujúci, ale aj Žilinčania. Majiteľom domu sa neskoršie stal Konstantin Fiala a sídlila tu aj banka Roľnícky dom. Fotoateliér Alexandra Neumana, ktorého rodinu takmer vyvraždili fašisti, patril medzi najvýznamnejšie v Žiline.
V strede ulice, v dome číslo 18 na poschodí, bol špeciálny obchod s kovovým a mosadzným náradím, sklom a porcelánom s názvom Eugen Kemeny a pod ním na prízemí obchod Vdova Sigmund Friedel a syn. Podnik založili v roku 1871, v roku 1905 zamestnával až 80 robotníkov a vyrábal pánsku a dámsku posteľnú aj stolovú bielizeň pre domáci a zahraničný trh.
Nielen obchod s komplexným bytovým zariadením umeleckého stolára Alexandra Brichtu patril medzi najznámejšie v širokom okolí, ale aj súperiace obchody s delikatesami Fleck a Weinrüb. I keď boli vedľa seba, vzájomná konkurencia im neprekážala. Popredná rodina Langfelderovcov vlastnila na terajšej Národnej ulici veľkoobchod s vínom. Z rodiny pochádza hudobný skladateľ známy pod menom Štěpán Lucký (Štefan Langfelder), ktorý neskôr žil a tvoril v Prahe.

Počas prvej republiky si Adolf Dimoser, neslávne známy nemecký živnostník, presťahoval na „Masaryčku“ svoju zváračskú a opravárenskú dielňu z Hviezdoslavovej ulice. Jeho zamestnanci terorizovali najmä židovských spoluobčanov. Zabudnutá história dnešnej Národnej ulice, najmä v medzivojnovom období, je veľmi zaujímavá, preto sa jej budeme venovať aj v ďalšom vydaní Žilinského večerníka.

Zdroj: Patrik Groma, Žilinský večerník č. 21, str. 22, dňa 22. 5. 2012. Odborná spolupráca: Mgr. Peter Štanský.


Zväčšiť mapu



Kategórie
Publikované
Rozmery 800*600
Návštev 2833

[0] Komentárov

Pridať komentár