Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

Považská galéria umenia – Uhorský kráľovský pohraničný policajný kapitanát

Spoznávame Žilinu
(Foto: 30. 8. 2005)

Po uzákonení žandárstva v Uhorsku v roku 1881 začala v Žiline pôsobiť žandárska stanica so širšou právomocou až do zániku Rakúska-Uhorska v roku 1918. Maďarskí žandári na žilinskej železničnej stanici vykonávali osobitné kontroly vysťahovalcov, ktorí cestovali smerom na Oderberg (dnes Bohumín). A ďalej k severonemeckým prístavom Hamburg a Brémy. Kontrolou a šikanovaním vysťahovalcov sa uhorské úrady usilovali zabrániť masovému vysťahovaniu lacných pracovných síl z Uhorska (v rokoch 1899 – 1913 sa do USA vysťahovalo 451 457 Slovákov). V roku 1911 pre potrebu žandárov v Žiline postavili pomerne rozľahlú budovu podľa projektu staviteľa Károly Kocha z Budapešti. Išlo o pieskovožltú jednoposchodovú secesnú budovu s červenou strechou. Nad hlavným vchodom do budovy bol malý reliéfny znak Uhorska, ktorý časom odstránili. Ako hlavný vstup do budovy sa striedavo využíval čelný a bočný vchod. Maďarská žandárska stanica, Uhorský kráľovský pohraničný policajný kapitanát (Magyar királyi határszéli rendorkapitányság), prešla 28. decembra 1918 pod správu československých četníkov a premenovala sa na Okresné četnícke veliteľstvo. Po 2. svetovej vojne tu sídlili úradovne Zboru národnej bezpečnosti, učňovská škola, neskôr redakcia novín Cieľ a Považské múzeum a galéria. Po odčlenení galerijného oddelenia od Považského múzea a galérie v roku 1976 sa budova stala sídlom Považskej galérie umenia. V priestoroch budovy sídlila v rokoch 2007 až 2011 aj Turistická informačná kancelária mesta Žilina. V roku 1993 pri príležitosti 90. výročia prvej výstavy hornouhorských maliarov osadil Zbor Žilincov na fasáde budovy pamätnú tabuľu. V roku 2008 budova prešla rekonštrukciou, ktorá riešila dispozíciu podkrovia, strechy a úpravu vonkajšej fasády. Za architektúru získala galéria cenu CE-ZA-AR 2010. V podkrovných priestoroch galérie je nainštalovaná stála stála expozícia diel poprednej osobnosti slovenského výtvarného umenia 20. storočia. Vincenta Hložníka, ktorá určite stojí za návštevu.

Zdroj: Patrik Groma, Žilinský večerník, č. 12, str. 19, dňa 20. 3. 2012.