Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

Mariánske námestie

Spoznávame Žilinu
(Foto: 27. 8. 2008)

Mariánske námestie je historicky najcennejším celkom. Spolu s deviatimi ulicami, ktoré z neho vychádzajú, tvorí historické jadro Žiliny. Vďaka zachovaným arkádam a podlubiu, štvorcovému tvaru a nehnuteľným kultúrnym pamiatkam vytvára osobitú atmosféru a pocit jedinečnosti.
Námestie bolo obývané pred rokom 1290 a od svojho vzniku bolo trhovým centrom, sídlom mestských orgánov, najbohatších mešťanov a obchodníkov. Malo rôzne názvy, ako rínok, rink alebo hlavné námestie – föter. V roku 1900 dostalo meno po Františkovi Jozefovi. V roku 1919 ho premenovali na Námestie slobody, v roku 1946 na Námestie Dukla a v roku 1991 na Mariánske námestie na počesť sochy Panny Márie – Immaculáty.
Na námestí sa v súčasnosti nachádza 32 stavieb z pôvodných 40. Niektoré z nich majú goticko-renesančné pivnice. Na nich postavené renesančné stavby vznikli po veľkom požiari v roku 1521. Do roku 1797 bolo v meste sedem veľkých požiarov. Skazu priniesol aj ďalší v roku 1848, keď boli zničené tri domy. Zemetrasenie v roku 1858 a najmä požiar v roku 1886 poškodili domy na námestí, na ktorých sa už neobjavili sedlové strechy so štítmi. Poslednú rekonštrukciu námestia skončili v roku 1997, kedy obnovili aj dve pôvodné studne.
Dominantou námestia je od roku 1738 baroková socha Nepoškvrnenej Panny Márie-Immaculaty umiestená na podstavci s reliéfom svätého Floriána. Sochu postavili na počesť dovŕšenia rekatolizácie v meste. Podľa archeologických výskumov boli v priestore pred sochou postavené viaceré stavby z 13. až 18. storočia. Zuhoľnatené zvyšky stavby zo začiatku 15. storočia, ktoré našli v roku 1966, dovoľujú predpokladať, že ide o pôvodnú žilinskú radnicu, zničenú za pobytu husitov v rokoch 1431 a 1433.
Na východnej strane námestia sú domy č. 1 až 8. Domy svoj prevažne renesančný charakter stratili prestavbami po požiaroch Dominantnou okrem budovy radnice je aj nová budova polyfunkčného domu (č. 5). Vedľa tohto domu je budova č. 6, kde bola lekáreň s pôvodným názvom „U zlatého orla“. Pred touto lekárňou vystúpili dňa 4. januára 1849 Ľudovít Štúr a Jozef Miloslav Hurban a zhromaždeným Žilinčanom vysvetlili ciele hnutia slovenských dobrovoľníkov v boji za práva Slovákov, čo pripomína pamätná tabuľa na dome.
Severná strana námestia si ako jediná zachovala pôvodnú štruktúru domov na desiatich parcelách (domy č. 9 až 18). Domy si zachovali prevažne renesančný charakter aj po prestavbách po požiaroch. Na nároží budovy č. 18 sa vo výklenku nachádza plastika Sedembolestnej Panny Márie s ukrižovaným Kristom, ktorá je jedinečnou na celom námestí.
Západná strana námestia má v súčasnosti šesť objektov – č. 19 – 24. Najvýznamnejším objektom je Kostol Obrátenia sv. Pavla a kláštor jezuitov s číslami 22 a 23. Jezuiti prišli do mesta okolo 1654 ako misionári. V roku 1691 tu zriadili nižšie gymnázium, ktoré existuje dodnes, hoci pod rôznymi názvami. Výstavbu jezuitskej rezidencie, kláštora a kostola, dokončili v roku 1754. Výška veží je 32 metrov. Hlavný oltár je barokový z polovice 18. storočia s obrazom sv. Pavla apoštola od Jozefa Božetecha Klemensa (1817 – 1883). Dva bočné oltáre sú z 18. storočia, ako aj baroková kazateľnica. Obrazy na stenách predstavujú sv. Jozefa, sv. Ignáca z Lyoly a ukrižovanie Krista.
Kláštor jezuitov postavili spolu s kostolom. Od roku 1833 bol v budove sirotinec Nitrianskeho biskupstva (odtiaľ pochádza ľudový názov „Sirotár“). V roku 1950 budovu vyvlastnil štát a v súčasnosti objekt opäť patrí cirkvi. Sídlia tu Menší bratia františkáni – kapucíni. Na objekte je pamätná tabuľa venovaná zakladateľovi sirotinca, nitrianskemu biskupovi Jozefovu Wurumovi (1763 – 1838).
Južnú stranu námestia (domy č. 25 až 32) tvorilo pôvodne 10 domov, z ktorých sa v polovici 19. storočia zachovalo len 8, čo je i dnešný stav. Významným je predposledný dom v tomto trakte, pôvodne meštiansky dom (č. 31). Tento dom v roku 1731 kúpilo mesto pre svoje potreby. Malo tu svoj hotel a ubytovne. Dnes dom slúži ako polyfunkčný objekt.
V roku 1987 bolo historické jadro mesta vyhlásené za Mestskú pamiatkovú rezerváciu, ktorého súčasťou je aj Mariánske námestie. Takmer všetky objekty na tomto námestí sú národné kultúrne pamiatky.

Zdroj: Patrik Groma, Žilinský večerník, č. 1 – 2, str. 13, dňa 10. 1. 2012.