Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

Pltnícka ulica v Žiline

Mestská časť Staré mesto
(Foto: 24. 8. 2012)

Po vzniku továrne na celulózu dostala celá štvrť v okolí názov Celulózka. V 18. storočí sa táto oblasť nazývala Horevažie, resp. sem zasahovali Rosinky. Tadiaľto viedla hlavná cesta smerom na východ. V jej blízkosti bola postavená neskorobaroková budova Kráľovskej colnice, známa aj ako kaštieľ, dnes Villa Nečas. Na priečelí budovy sa nachádza uhorský štátny znak a letopočet 1763. Po výstavbe továrne sa kaštieľ stal bytom riaditeľa. Vedľa sa nachádzal soľný sklad (na mapách z 18. storočia označený ako Saltzky stadt, Königische Salzamt, Depositum salis). V starom sklade držali soľ ešte počas 1. svetovej vojny, potom budovu upravili na obytnú budovu pre zamestnancov celulózky. V roku 1989 ju zbúrali. Na Váhu sa v blízkosti soľného skladu a kráľovskej colnice nachádzalo prístavisko pltí. Na opačnom brehu Váhu sa v 18. storočí nachádzala továreň (manufaktúra), označovaná ako Rosinkau fabrique, patriaca chotáru Tepličky nad Váhom. Po výstavbe továrne v jej blízkosti vznikla aj obytná kolónia pre zamestnancov. V roku 1910 tu žilo 779 obyvateľov a bola to najväčšia obytná kolónia v Žiline.

Pltníctvo v Žiline a okolí bolo na riekach Váh a Kysuca, ktoré boli po celé stáročia dôležitou vodnou cestou na dopravu dreva a tovarov. Najväčší rozkvet zaznamenalo slovenské pltníctvo od 18. do začiatku 20. storočia. Do konca 19. storočia bolo pltníctvo na Váhu celoročným pracovným procesom. Medzi najväčšie plťoviská na tejto rieke v okolí Žiliny patrili: Mojšova Lúčka, Považský Chlmec, Hričov a Bytča. Na Kysuci to boli Kysucké Nové Mesto a Brodno. Guľatina sa v pltiach splavovala po Orave do Váhu a po ňom do celulózky v Žiline. Na rieke Kysuci je pltníctvo spojené s osídľovaním tejto oblasti budatínskym panstvom a neskôr aj strečnianskym a bytčianskym panstvom. Poddaní tu museli odvádzať v rámci svojich povinností aj plte. Z Kysúc sa plte naložené domáckymi výrobkami a drevenými polotovarmi splavovali na plavisko pri úpätí Chlmca na sútoku Kysuce s Váhom. Panské sídlo v Budatíne už v 13. storočí vlastnilo mokré mýto a v urbáre tohto panstva z roku 1658 sa píše, že priamo do jeho správy patrila aj krčma v Chlmci, štácia, všeobecne známa pod názvom „pltnícka krčma“.
Hlavnou úlohou vážskeho pltníctva po celých osem storočí bol obchodovanie s drevom. Jeho rozhodujúcimi článkami boli plťová guľatina, stavebné drevo a základné rezivo. Jedným z hlavných centier tohto obchodovania bola Žilina. Ešte v rokoch 1920 – 1930 napr. žilinská celulózka prepravila plťovým transportom z Liptovského Hrádku do Žiliny 11 tisíc zväzkov dosák a hranolov všetkých druhov a Drevoobchodná spoločnosť Žilina z Liptovského Hrádku do Komárna 10 tisíc zväzkov. Ešte v tridsiatych rokoch minulého storočia sa preprava trhových produktov uskutočňovala na pltiach. Boli to však už len krátke cesty z Liptovského Hrádku do Žiliny a z Ústia na Orave cez Dolný Kubín do Žiliny. Poslednú prepravu dreva po vode na plti uskutočnil pltník Gejza Šavrnoch z Liptovských Lúčok v roku 1942, keď splavil hrubé drevo po Váhu do Serede. Po vojne začala výstavba vodných diel na Váhu a tým sa história slovenského pltníctva na tejto rieke uzavrela. Dnes tradíciu pltníctva udržiavajú pltníci zo Strečna, ktorí počas turistickej sezóny prevážajú turistov na pltiach v okolí Strečna.
(Text prevzatý a voľne upravený: Halaj, D.: Žilinský večerník, číslo 46, strana 13, Pltníctvo v Žiline a okolí,)

Viac informácii o pltníctve v Žiline si prečítajte po kliknutí na web. odkaz: Pltníctvo v Žiline a okolí