História Židov vo Veličnej — Žilina Gallery

Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

2/177

História Židov vo Veličnej

premietanie (slideshow)
História Židov vo Veličnej

Židovský cintorín Veličná
בית הקברות היהודי

Jewish Cemetery in Veličná
(Foto: 12. 7. 2012)

Z dejín židovskej náboženskej obce. Presné údaje o príchode prvých židovských obyvateľov do Veličnej nemáme k dispozícii. Podľa dobových svedectiev a dokumentov v roku 1768 bývali židia v 13 obciach Oravskej stolice. Začiatky židovského osídlenia vo Veličnej sa datujú pravdepodobne koncom 18. storočia. Na Oravu prišlo veľa židovských rodín, najmä zo susedného Haliča, ktorý sa po r. 1772 stal súčasťou habsburskej monarchie. Ďalší Židia prichádzali aj z Moravy, kde platil od roku 1727 familiantsky zákon, podľa ktorého sa mohol ženiť len najstarší syn v rodine. Tým bol zastavený populačný rast židovského obyvateľstva. Mladší súrodenci, ak si chceli založiť rodiny, museli sa vysťahovať. Sťahovali sa hlavne na Slovensko, kde takýto zákon neplatil a postupne osídľovali Slovensko od západnej strany. Aj vo Veličnej našli Židia svoje uplatnenie, lebo cisár Jozef II. v r. 1781 im dovolil vykonávať remeslá a obchodnú činnosť. Veličná mala v minulosti významné postavenie. Bola mestom, sídlom župy a konali sa tu významné trhy. V roku 1683 však Veličnú vypálili poľsko-litovské vojská Jána Sobieskeho a sídlo župy bolo premiestené do Dolného Kubína. Počet židovského obyvateľstva sa zvýšil v 19. storočí. Viac usídlených rodín si vytvorilo židovskú náboženskú obec, ktorá spravovala cirkevné a svetské záležitosti. Začiatkom 19. storočia si postavili synagógu. Bola to zrubová stavba, ktorá stála neďaleko námestia. Ako materiál bol použitý červený smrek. Vo vnútri z troch strán boli vybudované galérie pre ženy a deti. Po 2. svetovej vojne stavbu rozobrali a odviezli niekde na Liptov. Ďalší osud synagógy je neznámy. Asi 600 metrov od námestia, na začiatku dolinky do lesa, je postavený židovský cintorín. Po období holokaustu chátral, macevy z kvalitnejšieho materiálu boli rozkradnuté a mnohé poškodené. Posledné hroby sú z medzivojnového obdobia. V roku 2010 bol cintorín zahraničným investorom rekonštruovaný, boli odstránené náletové dreviny, časť macev bola vztýčená a opravená. Po celej svojej dĺžke je ohradený betónovými panelmi. Cintorín je pre verejnosť uzatvorený. Dnes sa vo Veličnej a Dolnom Kubíne už nikto nehlási k židovskej národnosti a vierovyznaniu.

Podľa stránky ÚPN v Súpise Židov z roku 1942 bol uvedený vo Veličnej len jeden židovský občan, ostatní boli pravdepodobne presťahovaní do Dolného Kubína. V okolitých obciach a mestách na Orave bol počet nasledovný: Dolný Kubín 238, Bziny 2, Dolná Lehota 2, Horná Lehota 3, Jasenová 3, Kraľovany 8, Leštiny 1, Medzihradné 5, Osádka 2, Párnica 4, Veľký Bysterec 24, Vyšný Kubín 1, Zázrivá 2, Babín 2, Bobrov 9, Erdútka 7, Hruštín 15, Klin 2, Krušetnica 16, Lokca 13, Mutné 4, Námestovo 112, Novoť 10, Rabča 12, Rabčice 3, Sihelné 6, Slanica 25, Veselé 11, Zakamenné 15, Zubrohlava 11, Bukovina-Podsklie 3, Hladovka 4, Jablonka 72, Liesek 6, Medvedie 12, Nižná 15, Nižná Lipnica 8, Oravka 6, Pekelnik 8, Podbiel 5, Podvlk 39, Srnie 3, Suchá Hora 8, Trstená 150, Tvrdošín 87, Ústie nad Oravou 1, Vitanová 4, Vyšná Zubrica 21.
Na Orave sú cintoríny okrem Veličnej aj v Dolnom Kubíne, Tvrdošíne, Trstenej a Námestove. V širšom okolí sú židovské cintoríny na Liptove v Ružomberku, Liptovskom Mikuláši (zničený), Liptovskom Hrádku a Partizánskej Ľupči. V Turci sú cintoríny v Sučanoch, Turanoch, Vrútkach, Martine a Turčianskych Tepliciach. V žilinskom okrese sú cintoríne v Belej (zničený), Rajci, Varíne a Žiline.



Kategórie
Publikované
Rozmery 799*600
Návštev 860

[0] Komentárov

Pridať komentár