Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

Židovský cintorín Liptovský Mikuláš – בית הקברות היהודי – Jewish Cemetery in Liptovský Mikuláš

Jüdischer Friedhof in Liptovský Mikuláš
(Foto: 15. 6. 2012)

Podľa historických záznamov sa Židia usadili v Liptovskom Mikuláši v roku 1720. Pochádzali z moravského Holešova. V roku 1730 si zriadili náboženskú obec, ktorá bola prvá v Liptove. V nasledujúcom roku si postavili synagógu. Počet obyvateľov sa postupne zvyšoval, prichádzali Židia z okolitých obcí, ale hlavne z Moravy. Tu totiž platil od roku 1727 familiantsky zákon, podľa ktorého sa mohol ženiť len najstarší syn v rodine. Tým bol zastavený populačný rast židovského obyvateľstva. Mladší súrodenci, ak si chceli založiť rodiny, museli sa vysťahovať. Sťahovali sa hlavne na Slovensko, kde takýto zákon neplatil a postupne osídľovali Slovensko od západnej strany. V roku 1828 bývalo v Liptovskom sv. Mikuláši už 801 židov, 704 evanjelikov a 203 katolíkov. Židovská obec bola tak veľká, že pôvodná synagóga už nepostačovala. V rokoch 1842 – 1846 si postavili novú synagógu na mieste pôvodnej. Po požiaroch v rokoch 1878 a 1903 bola synagóga obnovená a po poslednom požiari v roku 1906 bola prestavaná do dnešnej podoby. Významnú úlohu v dejinách liptovských Židov zohrala aj židovská škola založená v roku 1752. Židovská komunita mala v roku 1880 už 1115 osôb, čo predstavovalo 39,7 % z celkového počtu obyvateľstva. Podľa posledného súpisu Židov v roku 1942 žilo v Liptovskom Svätom Mikuláši z celkového počtu 6 400 obyvateľov 1 262 Židov. Obyvateľstvo žilo v minulosti vo vzájomnej tolerancii a úcte o čom svedčí aj to, že v roku 1865 si zvolili za starostu mesta Izáka Dinera, ktorý bol židovského vierovyznania. Po smutných udalostiach holokaustu boli občania židovského pôvodu vyvraždení a časť preživších sa vysťahovala prevažne do Izraela. Dnes nežije v meste ani jeden Žid.
Po významnej židovskej komunite zostala v meste synagóga a pamätná tabuľa obetiam holokaustu na budove synagógy. Židovský cintorín v roku 1982 mesto zničilo. Časť náhrobných kameňov sa zachovalo, sú však mimo cintorína. Na jeho mieste zostala len trávnatá plocha s drevinami. Zo západnej strany sa zachoval poškodený múr, z východnej strany sú postavené bytové domy a z južnej a severnej strany je cintorín otvorený. Mesto cez cintorín nad zosnulými vybudovalo chodník, ktorým si skracujú obyvatelia cestu medzi ulicami a bytovými domami. Po chodníku prechádzajú aj cyklisti. Židovský cintorín je miesto, ktoré ma veľký význam pri preukazovaní úcty zosnulým. V tomto prípade, keď si mesto vybudovalo na mieste cintorína verejný park, tak zosnulí nemajú na Židovskom cintoríne v Liptovskom Mikuláši pokoj.

Podľa stránky ÚPN v Súpise Židov z roku 1942 bolo uvedených v Liptovskom Svätom Mikuláši 1 262 Židov. V okolitých obciach a mestách bol počet nasledovný: Beňadiková 5, Bukovina 2, Demänová 1, Dovalovo 2, Huty 2, Hybe 6, Jakuboväny 4, Kráľova Lehota 13, Liptovský Hrádok 57, Ľubela 13, Nemecká Ľupča 17, Okoličné 45, Ondrášová 17, Palúdzka 40, Parížovce 8, Podtureň 9, Porúbka 7, Pribylina 8, Ráztoky 4, Sielnica 3, Štrba 15, Svätý Peter, 2, Trstené 2, Važec 21, Vlachy 7, Východná 22, Vyšná Boca 4.
Najbližšie židovské cintoríny sú v Liptovskom Hrádku, Partizánskej Ľupči a Ružomberku. V širšom okolí na Orave sú vo Veličnej, Dolnom Kubíne, Tvrdošíne a Námestove, v Turci sú v Sučanoch, Turanoch, Vrútkach, Martine a Turčianskych Tepliciach.