Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

Obálka prvého dňa vydania k poštovej známke 400. výročie konania Žilinskej synody

Drevený oltár Speculum Justificationis z roku 1611 v Necpaloch

S poštovou známkou 400. výročie konania Žilinskej synody bola vydaná aj obálka prvého dňa vydania s pečiatkou FDC s dátumom 30. marec 2010 a domicilom Bratislava. Motívom obálky je portrét palatína Juraja Turza a námetom FDC pečiatky je symbol evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Autorom výtvarného návrhu obálky prvého dňa, známky, hárčeka a pečiatky je akademický maliar Dušan Kállay a autorom oceľorytiny akademický maliar Martin Činovský. Na obálke je aj príležitostná ručná pečiatka (pod známkou) Slovenskej pošty, ktorou bola obálka prvého dňa vydania opečiatkovaná v Príležitostnej priehradke Slovenskej pošty v Evanjelickom a. v. chráme Božom v Žiline. Autor príležitostnej ručnej pečiatky je Pavel Choma.

Na prítlači je zobrazená ústredná postava Žilinskej synody palatín Juraj Turzo, ktorý sa narodil na Lietavskom hrade. V dňoch 28. – 30. marca 1610 zvolal do farského kostola Žilinskú synodu počas ktorej synodáli prijali prvé synodálne zákony Evanjelickej cirkvi a zvolili jej prvých superintendentov (biskupov). Prvými biskupmi sa stali Eliáš Láni, Samuel Melík a Izák Abrahamides. Autormi prvých 16 zákonov a superintendentskej prísahy boli Eliáš Láni, Alexander Socovinus a zo svetských stavov Jaroslav Zmeškal a Juraj Lehotský. Bol položený organizačný základ a cirkevná správa evanjelickej cirkvi na Slovensku. Došlo i k právnemu osamostatneniu evanjelikov od katolíckej cirkvi. Jej závery v administratívno-správnej oblasti, ktoré sa dotýkali desiatich stolíc Horného Uhorska.

Na známke je zobrazený jedinečný drevený oltár Speculum Justificationis z roku 1611, ktorý dal vyhotoviť gróf Juraj Turzo. Pôvodne sa nachádzal v kaplnke na Oravskom hrade a dnes je umiestený v Evanjelickom kostole a. v. v Necpaloch. Podoba oltára s deviatimi obrazmi vychádza zo staršej grafickej predlohy z dielne norimberského rytca a vydavateľa Josta Ammana, navrhnutej evanjelickým teológom Casparom Melissanderom. Menšie tabuľové maľby na pevných krídlach, v predele a oltárnom nadstavci zobrazujú biblické výjavy. Ústredný obraz je namaľovaný na plátne. Oltár prešiel v minulých rokoch náročnou rekonštrukciou.