Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

Pamätná tabuľa venovaná Emo Bohúňovi

Novinár a spisovateľ Emo Bohúň (1889 – 1959)
(Foto: 9. 11. 2005)

Pamätná tabuľa bola umiestená na budove Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline na Ul. J. M. Hurbana č. 16, pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia (13. apríla 1899 v Ružomberku). Emo Bohúň pôsobil v Žiline v rokoch 1950 – 1957. Pracoval v podnikovom riaditeľstve Pozemných stavieb, národný podnik, Žilina, ako redaktor podnikového časopisu „Žilinský stavbár“ (pôvodne „Stavbár“).
Pri rekonštrukcii budovy v roku 2009 bola pamätná tabuľa poškodená a nová už nebola umiestená na budovu. Na pamätnej tabuli bolo miesto dňa úmrtia Ema Bohúňa (16. 7. 1959) nesprávne uvedený deň jeho pohrebu (21. 7. 1959).
Novinár a spisovateľ Emo Bohúň (1889 – 1959) sa narodil v Ružomberku a zomrel v Bratislave. Emo Bohúň bol neúnavným zakladateľom a spoluzakladateľom viacerých časopisov, z ktorých väčšina vydržala len krátko, a to: „Dereš“ v roku 1920, „Slovenský svet“ – prvý slovenský ilustrovaný časopis v roku 1921, „Javisko v roku 1925, „Bubon“ v roku 1927, „Nový deň“ v roku 1935, „Index“ v roku 1940, „ABC“ v roku 1947 a „Veselé noviny“ v roku 1942. Postupne bol redaktorom „Šarišských hlasov“ v Prešove, „Slovenského východu“ a „Národného denníka“ v Košiciach, potom „Ľudovej politiky“, „Ľudového chýrnika“, Slovenského týždenníka“, „Slovak pressu“, Hospodárskeho denníka“, „Roháča“, Žilinského stavbára“ a nakoniec kultúrneho života. V 30-tych rokoch 20. storočia sa neúspešne pokúsil založiť tlačovú agentúru. „Bratislavská informačná služba“. V rokoch 1938 – 1942 pracoval v Slovenskej tlačovej kancelárii v Bratislave, kde bol v rokoch 1939 – 1940 dokonca riaditeľom. Bol autorom ľudových románov, spojených s postavou detektíva dr. Lesáka, aj románov s jánošíkovskou tematikou. Čitateľský úspech dosiahol humoreskami i jemne ironickými historkami z čias Rakúsko-Uhorska a prvých rokoch Československej republiky, z ktorých výber vyšiel knižne pod názvom „Zaprášené histórie“ v roku 1948 a „Dejiny veselé a neveselé“ v roku 1960. Z maďarčiny prekladal prózu Kálmana Mikszátha.