Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

Mons. Andrej Hlinka – Otec národa

Radnica mesta Žilina
(Foto: 26. 5. 2006)

Hneď na prízemí radnice je busta Andreja Hlinku (1864 – 1838), rímskokatolíckeho kňaza a vedúcej osobnosti slovenského národného hnutia. 5. februára 1993 bolo slávnostné odhalenie busty Andreja HLINKU vo vestibule obnovenej radnice.

Andrej Hlinka sa narodil 27.9.1864 v Černovej. Gymnázium vyštudoval v Ružomberku a Levoči, teológiu v Spišskej Kapitule, r. 1889 vysvätený za kňaza. Ako kaplán pôsobil na Orave a v Liptove, ako farár od r. 1905 po celý život v Ružomberku. Pokračoval v štúrovej demokratickej vlasteneckej tradícii. V roku 1905 založil Slovenskú ľudovú stranu, zvolával ľudové zhromaždenia a organizoval verejnú činnosť. Dožadoval sa všeobecných a tajných volieb do obecnej správy. Vo voľbách r. 1906 podporoval kandidatúru Vavra Šrobára, za čo ho uhorský súd odsúdil na dva roky väzenia a vysokú pokutu. Biskup Párvy ho pozbavil farského úradu a vykonávania kňazských povinností. Väzenie si odpykával v Segedíne. Cirkevná vrchnosť dala jeho Ľudové noviny na cirkevný index.
V roku 1907 sa v Černovej odohrala krvavá masakra, keď maďarskí žandári pri vynútenej posviacke kostola strieľali do ľudu, ktorý žiadal, aby im kostol posvätil ich rodák Andrej Hlinka. Bolo zastrelených 15 ľudí a mnohí boli zranení. Černovská tragédia vyvolala veľký európsky ohlas a (B. Bjôrnson, R. W. Seton Watson, L. N. Tolstoj a otriasla svedomím Európy. Pápež Pius X. uznal Hlinkovú nevinu a plne ho rehabilitoval. Aj neskôr požíval dôveru Vatikánu, r. 1924 ho vymenovali za pápežského komorníka, r. 1927 za apoštolského protonotára. Na konci prvej svetovej vojny sa Hlinka jednoznačne postavil za česko-slovenskú orientáciu a za rozchod s Maďarmi. 30. októbra 1918 podpísal v Martine deklaráciu za spolužitie s českým národom. Od 1918 do 1938 bol poslancom česko-slovenského parlamentu za Slovenskú ľudovú stranu (od r. 1925 HSĽS). V roku 1919 odišiel so slovenskou delegáciou do Paríža, kde žiadal, aby postavenie Slovenska v ČSR bolo zabezpečené v mierovej zmluve. Po návrate do vlasti ho za to Česi väznili na Morave a v Čechách.
V ČSR po celý čas stál na čele ľudovej strany a viedol slovenské autonomistické hnutie, od r. 1932 spoločne s Martinom Rázusom. Hlinka a Rázus sa tak stali symbolom národnej jednoty. Po Štúrovi najsilnejšie ovplyvnili slovenský politický vývoj a dali mu národnodemokratický smer, s odmietaním čechoslovakizmu a pražského centralizmu. Víťazstva autonómie sa nedožil. Do pamäti národa sa zapísal ako Otec národa – veľká symbolická osobnosť nových slovenských dejín.