Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

Židovský cintorín v Beluši – בית הקברות היהודי – Jewish Cemetery in Beluša

Jüdischer Friedhof in Beluša
(Foto: 23. 4. 2011)

Nová vstupná brána na Židovský cintorín v Beluši. Cintorín je udržiavaný, čistý a patrí k najlepšie udržiavaným na okolí. Vstupná bránka na cintorín je uzamknutá, ale je dobre viditeľný z ulice. V minulosti bola v Beluši synagóga, ktorá sa však nezachovala. Najbližšie cintoríny v okolí sú v Púchove, Považskej Bystrici a Ilave.

Dávidova hviezda (מגן דוד) na kovovej vstupnej bránke na cintorín v Beluši. Dávidova hviezda je jeden zo symbolov judaizmu a židovského národa. Má tvar šesťcípej hviezdy pozostávajúcej z dvoch rovnostranných trojuholníkov. Podľa židovskej tradície bol tento symbol na štítoch bojovníkov kráľa Dávida (1031 až 931 pred n. l.). Po prvýkrát objavuje na židovskej pečati zo 7. storočia pred n. l., ktorá bola objavená v meste Sidon. V 30. a 40. rokoch 20. storočia v nacistickom Nemecku a ním okupovaných územiach, museli byť všetci židia starší ako 6 rokov povinne označení žltým symbolom Dávidovej hviezdy so slovom Jude (žid) uprostred. Dnes sa Dávidova hviezda nachádza na vlajke štátu Izrael. Symbol Dávidovej hviezdy môžeme vidieť aj na náhrobných kameňoch. V minulosti bola aj na budove synagógy, ktorá sa však do dnešných dní nezachovala.

Smútok za zosnulým začína okamžite po oznámení jeho (jej) smrti. Bývalo zvykom, že po tom, ako sa niekto prvýkrát dozvedel o smrti príbuzného, roztrhol si odev na znak smútku. Takému prejavu smútku hovoríme aj kerijah (doslovne z hebrejčiny roztrhnutie). Prípravná fáza pred pohrebom (aninut) trvá jeden-dva dni (telo by malo byť pochované tak rýchlo, ako sa to dá, najlepšie do 24 hodín po smrti) a smútiaci sú oslobodení od plnenia pozitívnych prikázaní. Po pohrebe pripravia pozostalí pre rodinných príslušníkov prvé jedlo - se'udat havra'ah. Ďalšia časť smútku sa nazýva šiva (sedem), ktorá trvá sedem dní a dodržiava sa v dome pozostalých za prítomnosti najbližšej rodiny zosnulého. Počas tohto obdobia smútiaci sedia na zemi alebo nízkych stoličkách, nenosia kožené topánky, neholia sa, nestrihajú si vlasy atď. Neodmysliteľnou súčasťou istého obdobia po smrti rodiča je odriekanie modlitby Kádiš Jatom synom zosnulého. Odriekanie tejto modlitby nie je ani tak prejavom smútku, ale keďže sa predpokladá, že smrťou najbližšieho príbuzného môže byť otrasená viera v B-ha, je kádiš verejnou (kádiš sa odrieka verejne v synagóge alebo pred minjanom) deklaráciou neotrasiteľnej viery v B-ha a tým aj potvrdenie, že sa mu dostalo dobrej výchovy od zosnulého. Po smrti duša zosnulého ostáva určitý čas v očisťovaní, pred tým ako vstúpi do olam ha-ba (aj u najväčších hriešnikov to nie je viac ako 12 mesiacov) a počas tohto obdobia sa odriekava kádiš každý deň. V skutočnosti sa odriekava len 11 mesiacov po pohrebe, nechceme predsa indikovať, že náš rodič bol taký hriešnik, že potrebuje 12 mesiacov na očistenie.

Zdroj: Kehila Žilina: www.kehilazilina.sk.


View Larger Map