Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

Motorová jednotka 813-913 (813 032-0) pred zastávkou Žilina-Solinky

Železničná trať Žilina – Rajec

Motorová jednotka 813-913 (vpredu 813 032-0) prichádza na železničnú zastávku Žilina-Solinky smerom do Rajca. Na železničnej trati Žilina – Rajec sú nasledovné stanice a zastávky: Žilina, Žilina-Záriečie, Žilina-Solinky, Bytčica, Lietavská Lúčka, Porúbka, Poluvsie, Rajecké Teplice, Konská pri Rajci, Zbyňov, Kľače a Rajec.

Motorová jednotka je dvojdielna a skladá sa z motorového vozňa radu 813 a riadiaceho vozňa radu 913. Vo vozni je zabudovaný motor MAN, prevodovky VOITH, Gmeinder, chladiace zariadenie BEHR a ďalšie dôležité komponenty. Nové motorové jednotky pre Železničnú spoločnosť Slovensko vyrábajú Železničné opravovne a strojárne Zvolen. Ich najvyššia prevádzková rýchlosť je 90 km/h. Interiér je odhlučnený, vypracovaný s kvalitných a pohodlných materiálov. Nachádza sa tu aj priestor na odkladanie bicyklov, detských kočíkov či veľkej batožiny. Medzi vozňami sa môže prechádzať.

Dňa 2. februára 2003 Železničná spoločnosť, a. s., Bratislava so súhlasom pravicovej vlády Mikuláša Dzurindu (SDKÚ) zastavila na tejto trati osobnú dopravu. Spolu s Rajeckou železnicou postihlo zastavenie osobnej dopravy ďalších 25 regionálnych tratí. Proti zrušeniu dopravy vyhlásili železničiari neobmedzený štrajk, ktorý už 3. februára prerušili. Rozhodol o tom štrajkový výbor na základe uznesenia Okresného súdu v Bratislave, ktorý krátko predtým nariadil, aby železničiari štrajk prerušili do času, než súd rozhodne, či bol zákonný. O zákonnosti či nezákonnosti štrajku železničiarov sa však doteraz nikto nedozvedel. Pri poslednej jazde sa s ním lúčili železničiari, priatelia železnice a občania z Rajeckej doliny a Žiliny. V nekrológu bolo spomenuté, že „skonala v nedožitých 104 rokoch, prežila dve svetové vojny, hospodársku krízu, rôzne politické zriadenia, ale neprežila kresťanskodemokratickú vládu„. Smutné politické rozhodnutie o zastavení dopravy však netrvalo dlho. Samospráva konala hneď. Primátor Žiliny Ing. Ján Slota a primátor Rajca Ing. Ján Rybárik pôvodne chceli stratu z prevádzky na železnici vykrývať. Neskoršie sa primátori miest a starostovia obcí snažili lokálku dostať do svojej správy aj s nákladnou dopravou, ktorá mala priemerný mesačný zisk šesť miliónov korún. Vďaka priemyslu nebola Rajecká železnica počas svojej storočnej prevádzky nikdy stratová. Pripravovala sa aj reštitúcia trate, lebo podľa historických dokumentov stavbu železnice pred 104 rokmi mestá a obce spolufinancovali. Už po dvoch týždňoch, od 17. februára 2003 „Rajecká Anča„ začala znovu premávať za výraznej pomoci Slovenskej investičnej a realitnej spoločnosti, a. s., ktorá na prechodnú dobu vyrovnávala stratu vznikajúcu prevádzkovaním osobnej dopravy. Od 15. júna 2003 Železničná spoločnosť, a. s., obnovuje prevádzku na deviatich regionálnych železničných tratiach, ale v značne zmenšenom rozsahu osobnej dopravy. Výraznou výnimkou, v rámci celého Slovenska, je práve trať Žilina – Rajec. Ako na jedinej sa nielenže neruší časť doterajších spojov, ale naopak, zvyšuje sa početnosť spojov osobnej dopravy.