Žilinské zvony — Žilina Gallery

Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

15/36

Žilinské zvony

premietanie (slideshow)
Žilinské zvony

Burianova veža – zvony

(Foto: 19. 9. 2009)

Požiare v stredoveku postihovali aj Žilinu. V roku 1678 pri požiari zhorel kostol a roztopili sa aj zvony na veži. Aj 21. júna 1848 obrovský požiar zničil takmer celú Žilinu. Zhorela aj strecha kostola, vnútorné zariadenie kostola a obe veže. Dva malé zvony na hodinovej veži kostola ostali, ale na Burianovej veži sa roztopili tri najväčšie zvony. Ďalšie nešťastie postihlo zvony v auguste 1917, kedy vojaci všetky tri zvony z veže zobrali a roztopili na výrobu zbraní. Veža dostala šesť nových zvonov v roku 1924. Veľkej slávnosti sa zúčastnil 15. augusta aj Andrej Hlinka, ktorý posvätil zvony. Zvony teraz zvonia (2009) iba v nedeľu pred omšou v susednom Katedrálnom Kostole Najsvätejšej Trojice.

Renesančná veža postavená ako zvonica kostola okolo roku 1530 bola pomenovaná neskôr ako Nová veža. Postavil ju vtedajší majiteľ Žiliny Burian Svetlovský, ako súčasť mestskej pevnosti ju dokončil Rafael Podmanický v roku 1540. V roku 1890 vo veži nainštalovali zvon vážiaci 2336 kg, nazývaný Burianov, ktorý však spolu s ďalšími v roku 1917 použili na vojenské účely.
V roku 1923 vyrobila firma Richard Herold z Chomutova šesť nových zvonov, ktoré sú vo veži dodnes. Najťažší (2785 kg) zvon je venovaný Najsvätejšej Trojici, ďalšie sú: zvon venovaný Panne Márii (1728 kg), sv. Jozefovi (1165 kg), sv. Andrejovi a Benediktovi (798 kg), sv. Anne (452 kg) a sv. Štefanovi (325 kg). Veža je vysoká 45 metrov, v roku 1941 dostala novú vyhliadkovú ochodzu.

Zdroj: Štanský, P., Mrva, M., Potulky starou Žilinou, Artis Omnis s.r.o. Žilina 2010, str. 63.



Kategórie
Publikované
Rozmery 800*600
Návštev 3512

[1] Komentárov

Jozef Kvasnica - Pondelok 17 December 2018 12:15

Ako chalan som pomáhal zvoniť v nedeľu po sv.omši o 11-tej, alebo večer o 19-tej. V tom čase bol zvonárom p.Bodorík (pracoval tuším v kotolni hotela Grand). To sa chodilo zvoniť až hore ku zvonom a ten najväčší ťahali dvaja chlapi. Keď som sa trocha vypracoval ťahal som ho sám a zvonár ťahal ďalšie dva menšie. Zvonenie bolo nielen umenie, ale aj akási hrdosť, že práve ja zvoním na azda ten najväčší zvon v Žiline a je ho počuť široko-ďaleko. Umenie bolo nielen ťahať zvon asi 5 minút, ale aj ho zastaviť tak, aby srdce zvona nedobíjalo na jednu stranu a po spomalení zachytiť srdce a tak ukončiť zvonenie. Neskôr zvonár prevŕtal vrchné podlažie a oceľovým lanom stiahol ovládanie o podlažie nižšie. Tým sa ušetril výstup hore do veže, ale už to nebolo ono(aspoň pre mňa nie), tak som s výpomocou skončil. Dnes už zvony ovládajú elektricky, tak na klasické ťahanie zvonov môžem už iba ako 55 ročný spomínať.
Pridať komentár