Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

Lapidárium – Židovský cintorín v Ružomberku * בית הקברות היהודי * Lapidarium – Jewish Cemetery in Ružomberok

Lapidarium – Jüdischer Friedhof in Ružomberok Jüdischer Friedhof in Ružomberok
(Foto: 4. 7. 2023)

Prvá zmienka o Židoch v Ružomberku pochádza z roku 1780. Výraznejšie sa v meste začali usadzovať v 19. storočí. Od roku 1840 im bolo povolené slobodne sa sťahovať, stavať domy a bývať v centre mesta. V roku 1848 tu žili len dve židovské rodiny, ale počas ďalších desaťročí sa komunita rozrástla. Najväčší nárast židovského obyvateľstva bol v rokoch 1860 až 1870 počas sťahovania sa z okolitých dedín. V roku 1942 žilo v Ružomberku 747 Židov. Pôvodne patrila ružomberská židovská obec pod rabinát v Liptovskom Sv. Mikuláši. Nemali vlastnú synagógu, školu a ani samostatný cintorín. Od roku 1850 mala obec samostatnú židovskú školu. Židovská obec sa osamostatnila v roku 1870 a o šesť rokov zakladá aj vlastný rabinát. Malá modlitebňa bola najskôr v priestoroch mestského pivovaru. Židovská obec si zakúpila pozemok na cintorín v blízkosti rieky Váh. Po II. svetovej vojne však došlo k jeho likvidácii a náhrobné kamene spolu s telesnými pozostatkami boli prenesené na mestský cintorín. Súčasťou dnešného cintorína je aj lapidárium. V roku 1870 zakúpila židovská obec pozemok na výstavbu novej synagógy a školy. Výstavba začala v roku 1879 podľa vzoru synagógy v Miškovci a práce boli ukončené 30. decembra 1880. V roku 1929 prešla rekonštrukciou a po období holokaustu od roku 1945 slúžila ako sklad. Pôvodné vybavenie synagógy bolo zničené. Mesto Ružomberok, ktoré má budovu v dlhodobom prenájme, schválilo v roku 2009 projekt na záchranu synagógy. Priestory by sa mali premeniť na kultúrne centrum s výstavnou sálou a pódiom. Budova synagógy v Ružomberku je zapísaná v zozname kultúrnych pamiatok.

V pondelok 20. júna 2022 bol odhalený nový Pamätník obetiam holokaustu v Ružomberku za účasti podpredsedu NR SR Gábora Grendela, predsedu Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v Slovenskej republike Richarda Dudu, predsedu ŽNO v Žiline Pavla Frankla a ďalších hostí. Úvodný príhovor mal primátor Ružomberka Igor Čombor. Prítomný bol aj majiteľ holdingu ECO – Investment, a. s., Milan Fiľo, ktorý projekt finančne podporil. Výtvarne pamätník navrhla umelkyňa Adriana Kutak. Na ňom sú uvedené mená obetí holokaustu z Ružomberka, ktorých telesné pozostatky sa na Slovensko nikdy nevrátili.
Pôvodný židovský cintorín bol pri Váhu, po druhej svetovej vojne ho zlikvidovali, náhrobné kamene spolu s ostatkami pochovaných preniesli na mestský cintorín. Jeho súčasťou je aj lapidárium, kde sú zničené a poškodené náhrobné kamene z pôvodného cintorína. Niektoré boli donedávna pri pôvodnom pamätníku zabetónované v spoločnom podstavci. V rámci rekonštrukcie ich vybrali a postavili v lapidáriu. Na tom mieste teraz stojí nový pamätník obetiam holokaustu.

Podľa stránky ÚPN v Súpise Židov z roku 1942 bolo uvedených v Ružomberku 747 Židov. V okolitých obciach a mestách bol počet nasledovný: Gombáš 1, Ivachnová 6, Likavka 47, Liptovská Lúžna 7, Liptovská Osada 6, Liptovská Štiavnica 10, Liptovská Teplá 26, Liptovské Revúce 2, Lúčka 2, Sliače 2, Štiavnička 1, Turík 7, Vlašky 2, Zemianska Ludrová 4. Najbližšie židovské cintoríne sú v Liptovskom Mikuláši, Liptovskom Hrádku a Partizánskej Ľupči. V širšom okolí sú cintoríny na Orave vo Veličnej, Dolnom Kubíne, Tvrdošíne, Trstenej a Námestove a v Turci sú v Turanoch, Sučanoch, Vrútkach, Martine, Slovenskom Pravne a Turčianskych Tepliciach.