78. výročie oslobodenia Žiliny — Žilina Gallery

Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

47/65

78. výročie oslobodenia Žiliny

premietanie (slideshow)
78. výročie oslobodenia Žiliny

78. výročie oslobodenia mesta Žilina spod nemeckej okupácie

Vojenský cintorín sovietskych vojakov Červenej armády v Žiline – Военное кладбище Красной армии Жилина
(Foto: 28. 4. 2023)

Položením vencov a kvetov si predstavitelia mesta Žiliny, Žilinského samosprávneho kraja, členovia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a ďalší vzácni hostia pripomenuli 78. výročie oslobodenia Žiliny spod nemeckej okupácie. Uctili si tak pamiatku padlých vojakov, ktorí v roku 1945 vybojovali mier a oslobodili Slovensko spod nemeckého nacistického útlaku.
Vyvrcholenie osláv oslobodenia Žiliny sa uskutočnilo na Vojenskom cintoríne na Bôriku, kde sú pochovaní vojaci sovietskej Červenej armády. Pietneho zhromaždenia sa zúčastnili prvý zástupca primátora Ján Ničík, predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja Erika Jurinová, predseda Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Žiline plukovník vo výslužbe Juraj Drotár a ďalší hostia. Pred slávnostnými príhovormi recitoval báseň Ján Blahovec. S príhovormi vystúpili Ján Ničík a Juraj Drotár.

Vojenský cintorín na Bôriku bol otvorený 30. apríla 1946. Je na ňom pochovaných 1907 vojakov, ktorí padli v bojoch pri prechode frontu v priestore od Liptovského Mikuláša po Žilinu v roku 1945. Na cintoríne je postavený ústredný pamätník, masové hroby a hroby dôstojníkov Červenej armády. Bol postavený podľa projektov sovietskych architektov. Od roku 1981 je zapísaný v zozname národných kultúrnych pamiatok. V roku 2009 prešiel cintorín sovietskych vojakov rekonštrukciou za vyše 20 tisíc eur, ktorú zaplatilo ruské veľvyslanectvo.
Na Veľký piatok 2009 sa konala posviacka novopostaveného kríža a panychída za zosnulých. Posviacku pravoslávneho kríža vykonal dekan gréckokatolíckej cirkvi v Žiline Emil Turiak. Spolusvätiteľmi boli farár RKC v Podbieli Donat Čarnogurský a farár RKC z farnosti Vlčince Jozef Šamaj. Na slávnosti sa zúčastnili prvý tajomník Ruskej federácie na Slovensku Andrej Akavantsev a predseda Slovensko-ruskej spoločnosti v Bratislave Ján Čarnogurský.

Cintoríny Česko-slovenského armádneho zboru na Slovensku: Dukla, Liptovský Mikuláš, Martin-Priekopa. Cintoríny Červenej armády: Bratislava, Slavín (viac ako 5000 pochovaných), Humenné (231), Košice (3000), Michalovce (asi 17 000), Svidník (asi 9000), Štúrovo (834), Trebišov (286), Zvolen (10 628), Žilina (1907). Rumunské cintoríny: Zvolen (10 500), Stará Turá (142), Trenčianska Teplá (asi 15).



Kategórie
Publikované
Rozmery 905*600
Návštev 55

[0] Komentárov

Pridať komentár