Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

Park Carla Gustava Swenssona

Parky a sady v Žiline
(Foto: 9. 2. 2023)

Historický park: V máji 1890 na podnet uhorského ministra priemyslu a obchodu Gabriela Baroša začal veľkopriemyselník Karol Löw pri Kysuckej ceste v blízkosti Váhu stavať továreň na spracovanie vlny. Výroba začala už v septembri 1891. Bola to najmodernejšia a najväčšia textilná továreň v Uhorsku, ktorá pod názvom Uhorská továreň na vlnené látky, vojenské súkno a prikrývky vyvážala svoje výrobky do celej Európy, USA, Kanady, Mexika a do mnohých krajín sveta. Tento rozmach trval aj po roku 1918, keď sa továreň premenovala na Žilinskú súkennú továreň a zamestnávala vyše 2 500 zamestnancov. Vytvorila dobré podmienky pre zamestnancov a okrem iného aj vily pre vedenie továrne a byty zamestnancov. Park okolo areálu továrne v roku 1891 navrhol významný európsky krajinný architekt švédskeho pôvodu Carl Gustav Swensson (* 15. júna 1861 – †13. apríla 1910). Swensson pracoval na významných záhradných a krajinárskych projektoch vo Švajčiarsku a na území dnešného Rakúska, Česka, Poľska, Slovinska a Chorvátska. Na Slovensku pracoval nielen na sadových úpravách okolo Továrne na spracovanie súkna (Silleiner Fabriken Adolf Löw & Sohn) či na projekte záhrady okolo žilinskej vily Karla Löwa, ale Swensson pre Löwovcov postavil aj pavilón na Žilinskej priemyselnej výstave v roku 1903 v Žiline. Samotná žilinská továreň bola budovaná veľkoryso a moderne. Tomu zodpovedala aj sadová úprava, pretože Löwovci kládli na úpravu okolia svojich stavieb veľký dôraz. V Heleníne mali nad svojou továrňou a sídlom dokonca vlastné záhradníctvo. Výsadbu okolo žilinskej továrne Swensson naprojektoval ako prírodno-krajinársky park. V areáli boli vysadené pagaštany konské, javory horské, javory mliečne, lipy malolisté, lipy veľkolisté, duby letné, jasene štíhle či topole čierne 'Italica' (Populus nigra 'Italica') ale aj exotické dreviny. Ešte donedávna v areáli rástol exemplár ľaliovníka tulipánokvetého (Liriodendron tulipifera) s obvodom kmeňa nad 282 cm, jedna z najvzácnejších drevín Swenssonovej koncepcie. Strom bol chránený ako jedinečný solitér veľkej architektonickej hodnoty a ako výnimočná exotická drevina v rámci okresu Žilina. Z mladších dosadieb pochádzajú smreky obyčajné či duglaska tisolistá (Pseudotsuga menziesii). Kysuckú ulicu, oddeľujúcu administratívnu budovu a vily bývalých majiteľov Súkenky, lemuje stromoradie z líp striebristých (Tilia tomentosa), vysadených v neskoršej etape budovania sadových úprav. Z pôvodnej výsadby sa dochovalo niekoľko solitérnych líp s obvodmi kmeňa nad 250 cm, štyri pagaštany konské a niekoľko dubov. Nad všetky vyniká obrovský majestátny solitérny exemplár duba letného (Quercus robur) s obvodom kmeňa 380 cm. Išlo o jeden z prvých parkov na území Žiliny a jeho plocha v roku 1922 bola ešte pomerne veľká – 2,12 hektára. Postupnou zástavbou sa park zmenšoval. Dodnes tu však možno vidieť pozostatky tohto, kedysi významného žilinského parku, v podobe nádherných solitérnych drevín. Ide o najstarší žilinský park, pri ktorom poznáme aj jeho autora.
Súčasný park: Mestské zastupiteľstvo v Žiline svojím uznesením schválilo pomenovanie bezmenného parčíka lemovaného ulicami Kysucká a Športová na Park Carla Gustava Swenssona. Podnet na premenovanie parku iniciovalo občianske združenie Servare et Manere, ktoré mestu Žilina interpretovalo výsledky historického výskumu Mareka Sobolu. Súčasný parčík sčasti zaberá aj plochu pôvodného Swenssonovho diela. Súčasný park bol obohatený o sortiment vzácnejších a raritnejších druhov drevín, ktorý tvorí tzv. Expozíciu drevín v krajine. Každý strom a krík má číslo, popisku a QR kód, vďaka ktorému sa záujemca dozvie viac o konkrétnej drevine. Všetky informácie, vrátane pôdorysu celého parku, histórie miesta, histórie Súkenky či iné zaujímavosti súvisiace so Swernssonom, sú umiestnené aj na niekoľkých informačných paneloch. V areáli sa nachádza tiež Pamätník žilinských textilných robotníkov, ktorý má pripomínať „revolučné boje žilinských textilných robotníkov v rokoch 1924 a 1943". Autorom pamätníka je sochár Jozef Čerňan. Celkovým zámerom je vytvorenie priestoru, ktoré okrem možnosti oddychu a zelenej zóny v inak priemyselnejšej oblasti mesta ponúkne aj historické a botanické informácie. Vznikla tak akási prvá miniatúrna mestská botanická záhrada, kde sa návštevník dozvie informácie o stromoch a kroch vysadených v jej areáli. Súčasnú obnovu parku navrhol Žilinčan Marek Sobola, autorizovaný krajinný architekt a umelec.

Zdroj: Mgr. Ing. Marek Sobola, Ph.D.