Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

Budatínsky hrad a park v zime

Považské múzeum v Žiline
(Foto: 9. 2. 2023)

Anglický park na sútoku rieky Kysuce s Váhom bol založený v polovici 19. stor. Do roku 1945 bol udržiavaný a potom začal pustnúť. Niektoré stromy sa zachovali až do dnešných čias. Z domácich stromov postupne odumierajú mohutné topole čierne, ktoré boli dominantné v parku, hlavne na brehoch Váhu a Kysuce. Pekné sú lipy malolisté oproti bráne do nádvoria hradu, kde tvoria aleju. Krásne javory horské sa nachádzajú v južnej časti parku a v strede a severnej časti parku sú buky lesné vo forme previsnutej a červenolistej. Veľmi zaujímavým cudzokrajným stromom je platan javorolistý. Priemer kmeňa najväčšieho jedinca je 2 metre a šírka koruny 24 metrov. Niektoré stromy majú viac ako 300 rokov a platany majú úctyhodnú výšku 30 m. Vstup do parku je bezplatný.

Žilinský samosprávny kraj pristúpil ku rekonštrukcii parku v pôvodnom anglickom prírodno-krajinárskom slohu vďaka úspešnému projektu „Budatín – Strumień: Revitalizácia a rozvoj kultúrneho dedičstva" v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Poľsko – Slovenská republika na roky 2007 – 2013. Z eurofondov získali v roku 2009 na obnovu parku dotáciu vo výške 686.671 € a ďalšie finančné prostriedky vo výške 220.000 € poskytol ŽSK. V parku je nasadených 61 nových stromov a 752 nových kríkov. Boli vyrezané choré stromy a tie, čo sem nepatrili. Obnovená bola aj unikátna dvojradová lipová aleja. Pribudli tu lavičky, nové chodníky, náučný chodník, elektrické osvetlenie, zavlažovací systém a nádoby na odpadky. Po viac ako šiestich desaťročiach získal park s rozlohou 50 000 m2 svoju pôvodnú podobu z 18. storočia. Park bol slávnostne otvorený v nedeľu 5. septembra 2010 o 14.00 h predsedom ŽSK Jurajom Blanárom a poslancami Zastupiteľstva ŽSK.

Budatínsky hrad strážil križovatku obchodných ciest z Ponitria a Považia do Sliezska a Poľska. Vzhľadom na svoju polohu v blízkosti sútoku Váhu a Kysuce plnil i funkciu kráľovskej tridsiatkovej stanice, kde sa vyberalo mýto od kupcov prichádzajúcich zo Sliezska. Začiatkom 14. storočia, počas vlády Matúša Čáka Trenčianskeho, vežu opevnili a pristavali k nej jednotraktový palác. Turecké nebezpečenstvo, ale aj stavovské povstania boli dôvodom na výstavbu nového, renesančného opevnenia s bastiónmi a vodnou priekopou. V rokoch 1487 až 1798, keď bol majetkom rodu Suňogovcov zaznamenal hrad najväčšie stavebné úpravy. Vtedy pribudla aj kaplnka a park. V 18. storočí, keď hrad už úplne stratil funkciu pevnosti, postavili na zvyškoch opevnenia barokovo-klasicistický kaštieľ. V revolučných rokoch 1848 až 1849 hrad takmer úplne vyhorel. Dvadsať rokov trvalo, kým prišlo aspoň k čiastočnej oprave a hrad sa využíval ako kasárne. Celkovú obnovu hradu začali jeho majitelia v rokoch 1920 až 1922. Po odstránení rumovísk časti barokového paláca dostavali juhozápadné krídlo v historizujúcom slohu a hrad dostal dnešnú podobu. Rodu Čákyovcov patril až do roku 1945. Dnes sú tu umiestnené expozície Považského múzea v Žiline.