Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

ThLic. Zdeno Pupík, PhD. zo Žilinskej diecézy prevzal cenu za opáta Františka Xavera Podivínskeho – in memoriam

XXV. Slávnostná akadémia Zboru Žilincov – Udelenie Prestížnej ceny Genius loci Solnensis
(Foto: 15. 6. 2022)

Slovenský národovec, priekopník slovenského kresťansko-sociálneho hnutia, člen Slovenskej národnej rady v rokoch 1918 až 1919, žilinský farár a klížsky opát František Xaver Podivínsky. Narodil sa v Žiline v roku 1829. Ako 45 ročný sa v roku 1874 stal žilinským farárom. Zaslúžil sa o postavenie a zveľadenie cirkevných objektov v Žiline. Keď v roku 1886 ďalší požiar pustošil Žilinu, pričom zhorela aj strecha farského kostola, prispel k tomu, že už o 2 roky získali veža farského kostola a aj jej zvonica, dnešná Burianova veža, nové strechy, ktoré sa zachovali dodnes a patria k nezameniteľným symbolom nášho mesta. Zaslúžil sa aj o to, že za podpory nitrianskeho biskupa Augustína Roskoványiho a z milodarov veriacich, bol zrekonštruovaný interiér i exteriér farského kostola v roku 1890. Už 2 roky predtým, v roku 1888, ho rakúsko-uhorský cisár František Jozef I. vymenoval za opáta Blahoslavenej Panny Márie z Klíža neďaleko dnešného mesta Partizánske, kde benediktínske opátstvo už v rokoch 1074 až 1077 založil uhorský kráľ Ladislav I. V čase silnejúcej maďarizácie, koncom 19. storočia, spolupracoval pri založení slovenského katolíckeho časopisu Kresťan v roku 1894, ktorý v nasledujúcich rokoch aj finančne podporoval.
Po roku 1903, keď za nového kaplána v Žiline nastúpil rodák z Gbiel na Záhorí Tomáš Ružička, ktorý vyštudoval teológiu vo Viedni, stala sa žilinská fara jeho a Podivínskeho zásluhou, centrom porád a ďalších podujatí príslušníkov slovenského národného a kresťansko-sociálneho hnutia. Napríklad z Ružomberka sem dochádzal farár Andrej Hlinka, neskorší hlavný predstaviteľ slovenského autonomistického hnutia, z Tepličky nad Váhom farár Karol Kmeťko, neskorší nitriansky biskup a titulárny arcibiskup, z Krásna nad Kysucou farár Andrej Cvinček, neskorší nitriansky kanonik, potom i podpredseda Demokratickej strany, dokonca krátko podpredseda československého Národného zhromaždenia v Prahe a do roku 1948 podpredseda Slovenskej národnej rady v Bratislave.
Národne orientovaní slovenskí katolícky kňazi, ktorí sa schádzali na žilinskej fare u farára Podivínskeho v časoch vrcholiacej maďarizácie Slovenska, sa tu radili o tom, ako kultúrne, sociálne a hospodársky povzniesť široké ľudové vrstvy slovenského národa, čo sa im darilo zakladaním nových ovocných sadov, propagovaním záhradníctva a hlavne zakladaním gazdovských podporných spolkov, potravných družstiev, ale aj čitateľských spolkov a protialkoholických spolkov miernosti.
Rok pred vypuknutím 1. svetovej vojny sa v roku 1913 zaslúžil aj o renováciu budovy žilinskej fary. Po skončení vojny sa ako 89-ročný spoločne s ďalšími občanmi Žiliny, a to s verejným notárom JUDr. Jánom Brežným, s obchodným riaditeľom Žilinskej továrne na výrobu celulózy Mg. Ph. Matejom Murínom a so svojim bývalým kaplánom, teraz už dočasným administrátorom žilinskej fary Tomášom Ružičkom, stal členom 76-člennej Slovenskej národnej rady, ktorá bola ustanovená 30. októbra 1918 v Turčianskom Svätom Martine. Zomrel 24. januára 1920, vo veku úctyhodných 91 rokov. V histórií Žiliny bol najdlhšie slúžiacim farárom. Na čele žilinskej farnosti stál 46 rokov. Jeho hrob sa nachádza v blízkosti morovej kaplnky sv. Magdalény na Starom cintoríne v Žiline.

Spracoval Ing. Gustáv Krušinský, predseda Zboru Žilincov, prepísali Ing. Andrej Dorčík, tajomník Zboru Žilincov a Ing. Ladislav Ondruš, člen rozšíreného predsedníctva Zboru Žilincov. Žilina, jún 2022.