Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

Mgr. Zuzana Mjartanová prevzala Prestížnu cenu Genius loci Solnensis za Petra Tvrdého – in memoriam

XXV. Slávnostná akadémia Zboru Žilincov – Udelenie Prestížnej ceny Genius loci Solnensis
(Foto: 15. 6. 2022)

Peter Tvrdý sa narodil 29.júna.1850 v Žiline. Jeho rodičmi boli mäsiar Ignác Tvrdý a Antónia, rod. Radová. Bol najstarší z deviatich detí, z ktorých sa dospelého veku dožili len traja. Po ukončení 4-ročnej normálnej školy v Žiline, študoval na katolíckom gymnáziu v Banskej Bystrici, kde ho učili národne uvedomelí pedagógovia, krátko v Nitre a v roku 1869 zmaturoval na kňazskom seminári v Banskej Bystrici. V štúdiu pokračoval v Pešti, a to najskôr teológiu na centrálnom seminári, neskôr na právnickej a napokon na filozofickej fakulte univerzity, kde v roku 1872 vykonal prvé absolutórium. Pre výstup s profesorom Kerégyártóom kvôli Jánovi Kollárovi, ho ako pansláva z univerzity vylúčili.
V roku 1874 odišiel do Lipska, kde na miestnej univerzite existoval Seminár pre mladých Slovanov, ktorý založila vláda Ruského impéria. Na výzvu ruského ministra školstva a národnej osvety Dmitrija Tolstého, spolu s ďalšími 13-mi profesormi a študentami slovenskej národnosti, odišiel do Sankt-Peterburgu, kde ako štipendista tri roky študoval klasickú filológiu na historicko-filozofickej fakulte. Tu v roku 1877 získal profesorský diplom.
Ovládal desať jazykov! Ako gymnaziálny profesor gréckeho, latinského a nemeckého jazyka postupne pôsobil v Chersone (východne od Odesy), v Azove (pri Rostove na Done), nakoniec v Jerevane a v Baku (Zakaukazsko). V Jerevane a v Baku pôsobil aj ako školský inšpektor. Presadzoval koncepciu stredoškolského vzdelávania dievčat. V roku 1895 založil v Baku jedno z prvých dievčenských gymnázií v Ruskom impériu a stal sa jeho riaditeľom. Už o rok musel ako 46-ročný odísť do predčasného dôchodku pre silnú nahluchlosť. Po penzionovaní žil v Odese, kde začas pôsobil ako zastupujúci profesor na gymnáziu a konzultant mestskej knižnice.
Za zásluhy a nové vyučovacie metódy v ruskom školstve a ich publikovanie v časopisoch bol vyznamenaný Radom sv. Anny 3. a 2. stupňa, Radom sv. Stanislava 3. stupňa, striebornou medailou Alexandra III. a od r. 1885 bol postupne menovaný za dvorského, štátneho a roku 1886 za skutočného štátneho radcu. Povýšili ho do šľachtického stavu a získal titul Excelencia.
V Rusku bol ženatý s Lýdiou Karlovnou, rod. Digby. Mali troch synov, z ktorých dvaja ako študenti pre nešťastnú lásku spáchali samovraždu a jednu dcéru. Po dobytí Odesy boľševikmi v roku 1919 a po následnom zhabaní všetkého majetku sa rozhodol odísť sám s česko-slovenskými legionármi do novovzniknutej Československej republiky.
Po návrate do vlasti mu ako 70 ročnému chorému človeku odmietli dať prácu i dôchodok. Zľutovali sa nad ním až v Univerzitnej knižnici v Bratislave, kde 7 rokov písal kartotéky a pracoval, aby si tým vyslúžil aspoň sociálny dôchodok.
Vo voľnom čase sa venoval tvorbe praktických slovníkov, spracoval napr. Slovník inojazyčný obsahujúci asi 6000 cudzích slov, Česko-slovenský diferenciálny slovník, vrátane Doplnku, ktoré obsahovali asi 15 000 rozdielnych slov v slovenčine a v češtine, čím otvorene vystúpil proti čechoslovakistickej teórii o jednotnom československom jazyku. Pre študentov gymnázií spracoval Slovník latinsko-slovenský a Slovník slovensko-latinský, pričom do každého zaradil asi 16 000 slov. Vyvrcholením jeho lexikografickej činnosti bol objemný Slovenský frazeologický slovník, ktorý vyšiel v roku 1931 a ako prvý slovník súčasnej slovenčiny prispel k ustáleniu jej slovnej zásoby, v duchu zásad Samuela Czambela a Jozefa Škultétyho. Jeho monumentálny Rusko-slovenský slovník, obsahujúci vyše 27 000 slov, ostal v rukopise.
S umeleckým citom a kultivovaným spôsobom preložil do slovenčiny niekoľko diel klasickej ruskej literatúry, napr.: od Fiodora Michajloviča Dostojevského či Leva NIkolajeviča Tolstého. Venoval sa tiež otázkam knihovníctva a pedagogiky.
Zomrel 24.februára.1935 vo veku 84 rokov, u bratovho syna na Myjave, v práci za písacím strojom. V roku 2020 mu pri príležitosti 170. výročia narodenia odhalili pamätnú tabuľu na bývalom Lombardiniovskom dome na ulici Horný val č.19 v Žiline.

Spracoval Ing. Gustáv Krušinský, predseda Zboru Žilincov, prepísali Ing. Andrej Dorčík, tajomník Zboru Žilincov a Ing. Ladislav Ondruš, člen rozšíreného predsedníctva Zboru Žilincov. Žilina, jún 2022.