141 Mosty cez rieku Váh — Žilina Gallery

Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

13/33

141 Mosty cez rieku Váh

premietanie (slideshow)
141 Mosty cez rieku Váh

141 – Mosty cez rieku Váh Žilina – Budatín

Turistická informačná tabuľka č. 141 s QR (Quick Response) kódom na mostnej podpere v Budatíne
(Foto: 23. 10. 2021)

Mosty cez rieku Váh Žilina – Budatín. Severná podpera pôvodného trojpoľového mosta z rokov 1898 – 1945 je posledným pozostatkom tohto dôležitého prechodu cez Váh. Bol jedným z mnohých mostov v histórii, ktoré spojovali Žilinu s oblasťami Považia, Kysúc, Moravy, Sliezska a Poľska. Už v prehistorickom období môžeme predpokladať v týchto miestach brod cez rieku Váh. Aj blízky, pôvodne strážny hrad Budatín, vznikol na križovatke ciest spájajúcich osídlenia pri Váhu, Kysuci a Rajčianke. Významné bolo i spojenie s dnešnou Moravou, Sliezskom, Turcom a východným Slovenskom. Križovatky týchto ciest sa spájali pri rieke Váh, hojne využívanými najmä na obchod, čo bolo predpokladom na výstavbu mosta cez rieku. Tu sa od roku 1321 vyberalo mýto, spomínané v listinách mesta, ktoré sú dodnes v Štátnom archíve v Žiline. Z výnosu mýta sa udržiavali nielen cesty, ale s veľkou pravdepodobnosťou aj prievoz cez Váh a neskôr most. Most cez Váh zo Žiliny do Budatína je prvý raz písomne doložený v roku 1381, avšak listina nie je hodnoverná. Výber mýta a údržbu mosta malo na starosti mesto Žilina, ktoré poberalo i výnosy. Priamy dôkaz o jeho existencii máme však až v listine z roku 1499. Podľa tejto listiny došlo k dohode medzi majiteľmi budatínskeho panstva Jurajom z Hatného a Gašparom Suňogom na jednej strane a mestom Žilina. Dohodou získali majitelia panstva slobodný prechod cez most. Poddaní panstva platili ročne jednorazový poplatok tri denáre. Zároveň mohlo mesto na stavbu mosta používať drevo z Dubňa a dostalo právo stavať most na hociktorom mieste cez Váh. Dohoda tak vyriešila spor, ktorý vznikol z dôvodu, že Žilina použila v roku 1498 drevo na stavbu mosta z lesa Dubeň v držbe budatínskeho panstva a vyberalo od poddaných budatínskeho panstva pri prechode mostom poplatky ako od všetkých ostatných. Tento most však zničila povodeň a pred stavbou nového došlo k spomínanej dohode. Aj v ďalších storočiach vyberalo mesto mýtne poplatky a udržiavalo, prípadne stavalo nový most, ktorý bol často zničený povodňami a plťami. Vtedy dočasne používali prievoz.
Veľmi dobrým zdrojom informácií ohľadne histórie mostov je vyšetrovanie trenčianskej stolice sporu medzi mestom a majiteľom budatínskeho panstva Antonom Suňogom v rokoch 1745 – 1752. Svedkovia popisujú most, ktorý bol postavený v roku 1744 a jeho poloha sa stala predmetom sporu. Zároveň opisujú i staršie mosty od roku 1680 až do roku 1745, teda v období vyše šesťdesiat rokov. Svedkovia uviedli šesť starších mostov. Ich polohu zakreslil v roku 1749 geometer Michal Ruttkay na mapu, ktorú máte možnosť vidieť ako prílohu č. 1 a 2. Hlavnou príčinou sporu bolo, že nový most a cesta boli mimo panského hostinca, čo negatívne ovplyvňovali jeho tržby. Všetkých šesť starších mostov bolo zničených povodňami, niektoré i dvakrát ročne. Spor skončil uznaním práva Žiliny postaviť most na hociktorom mieste v Budatíne podľa zmluvy z roku 1499. Všetky mosty v tomto období boli drevené na pilótach. V roku 1783 bol most dlhý 56 krokov. Autor knihy Malebná cesta dole Váhom Alojz Medňanský, ktorá vyšla v roku 1826 uvádza, že najbližšie k mostu v Žiline bol most v Sučanoch a Trenčíne. Most v Žiline po zničení bol v roku 1836 nahradený novým, ktorý mal dve časti dlhé 75 a 51 metrov. Nachádzal sa v záplavovom územím Sihoť. Tu bolo i vedľajšie rameno Váhu, ktorým odvádzali povodňové vody cez územie mesta späť do Váhu.V roku 1848 bol most zničený pri bojoch cisárskeho vojska spolu so slovenskými dobrovoľníkmi proti maďarským gardám. Na začiatku roka 1849 bol znova postavený, avšak na jar opäť zničený. Potom prevážala ľudí i náklad kompa. V roku 1857 bol postavený ďalší most, pri ktorom ústil do Váhu potok Všivák. V roku 1882 bol most ešte drevený, avšak už na murovaných nosníkoch. Nový trojpoľový železný most s polooblúkovými bočnicami bol už postavený štátom v rokoch 1897 až 1898. Podpery mosta boli z travertínu so secesnými prvkami. Pri ústupe nemeckých vojsk 29. apríla 1945 ho Nemci zničili trhavinami, ostalo len jedno pole uprostred Váhu a jedna krajná podpera na budatínskej strane. Zvyšok poľa vo Váhu ostal neporušený až do roku 1994. Po roku 1990 sa uvažovalo, že sa na ňom postaví reštaurácia. Počas výstavby Vodného diela Žilina od roku 1994 pri prehlbovaní koryta Váhu a ťažby štrku sa zvyšné pole pôvodného mosta zrušilo. Časť kvádrov z piliera previezli do Terchovej, z ktorých akademický sochár Milan Opalka postavil kríž na vrchu Oravcové, ktorý odhalili 5. 7. 2003. Piliere mosta z roku 1898 boli postavené z kameňa vyťaženého v Terchovej, preto sa autor projektu rozhodol tento kameň použiť na stavbu kríža. Tak sa kameň vrátil po viac ako sto rokoch blízko miesta, odkiaľ bol v minulosti vyťažený. Z mosta ostala len severná časť podpery na pravom brehu Váhu. Zničený most bol v roku 1945 nahradený novým mostom. Ten bol odstránený pri výstavbe diaľničného privádzača spoločnosťou Váhostav v rokoch 2001 až 2004, ktorého súčasťou sú i dva mosty cez Váh, každý s dvoma pruhmi.
Autori: Mgr. Peter Štanský a Jozef Feiler



Kategórie
Publikované
Rozmery 905*600
Návštev 84

[0] Komentárov

Pridať komentár