Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

45 – Dom Štefana Kucháreka, Dolný val č. 26

Turistická informačná tabuľka č. 45 s QR kódom na dome Štefana Kucháreka, Dolný val č. 26
(Foto: 12. 3. 2022)

Na mieste dnešného secesného domu bol od 18. storočia prízemný dom patriaci v roku 1849 rodine Ondreja Smutného, bývali tu 4 osoby. Tento dom na Dolnom vale – Valata inferior mal číslo 210 v prvom zozname všetkých domov v Žiline z roku 1849. Mal len jednu izbu a jednu komoru – kuchyňu. Rodina mala dom až do roku 1896, potom ho dostala Mária Smutná – Biringerová. V roku 1909 parcela a dom bol predaný za 1 200 korún a vzápätí rozdelený na dve polovice medzi Jána Bieleka s manželkou Máriou rod. Kuchárek a Štefana Kucháreka. Tieto domy dostali čísla 210 a 211. Pravdepodobne v rokoch 1909 – 1910 si tu noví majitelia dali postaviť secesné domy. Predpokladá sa, že dom č. 26 projektovali domáci projektanti Krisler a Malirsch. Novostavba s dnešným číslom Dolný val 26 dostala vtedy súpisné číslo 211, orientačné číslo Sládkovičova ulica 8, v tom čase mal ulica názov Szécsényi utca. Od roku 1919 až doteraz má názov Sládkovičova ulica. Časť domu mala na ulici Dolný val (Alsó sáncz utca) číslo 34, v dôsledku viacerých asanácií má dnes číslo 26. Dom vlastnil Štefan Kuchárek do roku 1939, potom ho predal sestre a švagrovi Jánovi Bielekovi za 180 000 korún slovenských. Títo v roku 1948 predali dom synovi Jozefovi a jeho deťom Márii (neskôr Pojtekovej) a Jozefovi. Rodina Bielek patrila v tomto období medzi najbohatšie rodiny mesta, mali množstvo pozemkov a svoje bohatstvo získali najmä ako mäsiari.
Svojou hmotou tvorí juhozápadné nárožie bloku vymedzeného z južnej strany ulicou Dolný val, z východnej Hodžovou, zo severnej ulicou Na priekope a zo západnej Sládkovičovou ulicou. Fasádami je orientovaný do ulíc Sládkovičova a Dolný val. Hlavný vstup sa nachádza v nároží objektu. Trojpodlažný podpivničený objekt je založený na obdĺžnikovom pôdoryse.
Dá sa predpokladať, že autorom projektu bol domáci staviteľ, ktorý sa inšpiroval príkladmi budapeštianskej secesie. Okrem pôvodných výplní okien sa už nezachovali žiadne detaily v interiéri, dosť znehodnotenom stavebnými úpravami realizovanými v sedemdesiatych rokoch 20. storočia.
Po poštátnení boli v budove rôzne inštitúcie, v roku 1990 tu bol projekčný ateliér Štátneho projektového ústavu obchodu a cestovného ruchu. Po roku 1991 bola budova reštituovaná a neskôr tu pôsobila po rekonštrukcii Devín banka. V súčasnosti sa využíva na obchodné účely. Dom má celkovú zastavanú plochu 960 m2.

Zdroj: Mgr. Jozef Moravčík, Mgr. Peter Štanský. Text prevzatý z webovej stránky TIK Žilina (kliknite): www.tikzilina.eu.