Pamätník bombardovanie Udiča — Žilina Gallery

Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

4/4

Pamätník bombardovanie Udiča

premietanie (slideshow)
Pamätník bombardovanie Udiča

Pamätník obetiam angloamerického bombardovania v Udiči

Obecný úrad Udiča
(Foto: 18. 8. 2017)

Verše básnika Vladimíra Reisela na vnútornej strane pamätníka:
„Ja nikdy neprestanem kričať plným hrdlom, zachráňte spánok detí plný pokoja.
Nech sa ich zraky obracajú za slávičím spevom a nech sa neboja.“


Text na pamätnej tabuli vedľa pamätníka:
KONCOM II. SVETOVEJ VOJNY DŇA 12. DECEMBRA 1944 PO ZÁSAHU ŠKOLY NIČIVOU BOMBOU ZAHYNULI UČITELIA: RUŽENA VONDROVÁ *22. 11. 1920, MICHAL RAIŇÁK *22. 11. 1922.
ŽIACI: BERNANDÍNA HARVÁNKOVÁ *26. VIII. 1937, FRANTIŠEK JEŠÍK *14. X. 1938, RÓBERT KOVALIČEK * 30. IX. 1938,
MILAN MARKOVIČ *7. XII. 1937, AUGUSTÍN ŠALVATA * 28. VII. 1937.


Dňa 12. decembra 1944 o pol jedenástej dopoludnia bombardovali Udiču angloamerické letectvo. Podľa obecnej kroniky deväť z bômb dopadlo tesne za Malú Udiču – na „Šedove lúky,“ desiata, asi 150 kilogramová, priamo zasiahla budovu hornej školy, ktorú úplne zničila. V učebni mali hodinu žiaci 1. ročníka, prítomných bolo 49 detí. Bomby, ktoré zasiahli ľudovú školu zabili nasledovné deti: Bernandínu Harvánkovú, Františka Ješíka, Róberta Kovalíčka, Milana Markoviča, Augustína Šalvatu. Ďalej zabili učiteľa – dvadsaťdvaročného Michala Rajňáka a dvadsaťštyriročnú učiteľku Ruženu Vondrovú. Viac alebo menej boli zranení: učiteľka Silvia Tichá, ktorá v tom čase vyučovala žiakov 1. ročníka, vyviazla s mnohými zraneniami spod trosiek budovy. Jozef Gálik mal ťažko poranenú tvár, Emil Okrutský utrpel zlomeninu kľúčnej kosti, rebier a pomliaždenie pleca, Ján Cesnárik, Karol Dudák, Jozef Seko boli vážnejšie zranení.Ľudia plakali, utekali na miesto nešťastia, prehrabávali sa v troskách školy hľadajúc pod nimi svoje deti a plakali i takí, ktorí tam deti nemali.“ Výbuch silne poškodil aj budovu dolnej školy, kostol a ostatné domy a pozemky v okolí asi 500 metrov. Celková škoda bola asi 450 000 slovenských korún.
V roku 1966 na mieste bývalej školy zriadili park a v ňom pripravili miesto pre pamätník. Výstavba sa začala na jar 1968 podľa projektov akademického sochára Stanislava Bíroša z Bytče. Pamätník pripomína zrúcaninu budovy, reliéf na ňom znázorňuje sediacu mladú ženu so sklopenými očami a zahalenou hlavou, ľavou rukou sa opiera lakťom o koleno a drží v nej kvet, pravou rukou podopiera celú svoju postavu. Na vnútornej strane pamätníka sú verše Vladimíra Reissela: „Ja nikdy neprestanem kričať plným hrdlom, zachráňte spánok detí plný pokoja. Nech sa ich zraky obracajú za slávičím spevom a nech sa neboja.“ Voľne, vpravo pred pamätníkom sa nachádza kváder so šikmou hornou plochou, na ňom je umiestnená kovová doska s menami obetí, dátumami ich narodenia a dátumom tragédie. Slávnostné odhalenie pamätníka obetiam bombardovania školy v Udiči sa konalo 7. 9. 1969.



Kategórie
Publikované
Rozmery 906*600
Návštev 65

[0] Komentárov

Pridať komentár