Sad SNP v Žiline — Žilina Gallery

Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

Žilina Gallery » Fotogaléria mesta Žiliny
93/157

Sad SNP v Žiline

premietanie (slideshow)
Sad SNP v Žiline

Sad SNP v Žiline

(Foto: 1. 10. 2013)

Ľudia žijúci vo väčších sídlach už dávno v minulosti vytvárali zelené plochy parkov nielen pre oddych, ale napríklad aj pre osviežujúci tieň, ktorý stromy vrhali v letnom období. Dôvodov bolo samozrejme viac. Ani Žilina nebola výnimkou. Najstaršie parky síce vznikali v jej okolí, zväčša pri šľachtických sídlach v Budatíne a Bytčici, avšak vlastnú zeleň malo aj historické jadro. Známa je farská záhrada v okolí farského úradu alebo parčík uprostred Mariánskeho námestia, ktorý je zachytený na pohľadniciach z konca 19. storočia. Spočiatku ho tvorilo len niekoľko stromov, avšak postupne sa rozšíril až do tej miery, že úplne zatienil sochu Immaculaty. Neskôr ho dokonca aj oplotili. Park slúžil na oddych nielen počas sviatočných dní. Pri oprave námestia ho zlikvidovali a na inom mieste nahradili novým, už skutočným mestským parkom, ktorý sa nazýval Miléniový park.
Názov pochádza od výročia, ktorým si Uhorsko pripomínalo tisícročie príchodu Maďarov na územie monarchie. Miléniové parky vznikali na počesť tejto udalosti po celej krajine. Okrem jednoznačného politického podtextu mali pre jej obyvateľov i pozitívny dopad. V čase rozvíjajúceho sa priemyslu boli zelenou oázou prinášajúcou do mestskej zástavby závan prírody. Uhorské miléniové oslavy sa uskutočnili v roku 1896. Tento rok sa stal zároveň rokom, v ktorom tzv. okrášľovacie spolky začali zakladať mestské parky v celom Uhorsku. Aj v Žiline mestské zastupiteľstvo pod vedením starostu Jozefa Hrabovca a na základe iniciatívy Žilinského okrášľovacieho spolku rozhodlo zriadiť mestský sad. Ako najvhodnejší vybrali priestor smerom k Závažiu, ktorý na jednej strane ohraničoval potok Všivák a na druhej strane kapustné záhrady rozkladajúce sa smerom k železničnej stanici, kde v tom čase viedla poľná cesta. Park zakladali postupne, pretože najprv sa muselo zrealizovať vykúpenie pozemkov a celkové vysporiadanie priestoru. Riešili sa i finančné problémy. Výstavba parku pokračovala pomalým tempom, pričom záverečná etapa sa uskutočnila až za starostu Františka Hoffmanna.
Počas prípravných prác došlo v roku 1903 k živelnej pohrome, počas ktorej sa Váh vylial z koryta a okrem ďalších častí mesta zaplavil i priestor budovaného parku. V rokoch 1907 a 1908 sa práce urýchlili a park dokončili aj vďaka príspevku Žilinského okrášľujúceho spolku. Po vzniku prvej Československej republiky mestský park pomenovali Šrobárov sad podľa Vavra Šrobára, ministra s plnou mocou pre správu Slovenska, ktorý v rokoch 1918 a 1919 sídlil v Žiline. Postupne sa park premenil na park s bujnou vegetáciou, v ktorej prevažovali pagaštany. Uprostred parku počas 1. čs. republiky vybudovali hudobný pavilón, v ktorom hrávala napríklad aj vojenská hudba zo žilinských kasární. Park sa nazýval aj Hlinkov park, neskôr Sedláčkov sad, dnes nesie názov Park Slovenského národného povstania. Oslobodenie Žiliny dňa 30. 4. 1945 pripomína súsošie v prednej časti parku, ktorého autorom je národný umelec, akademický sochár Rudolf Pribiš.

Zdroj: M. Mrva , z web. stránky Turistickej informačnej kancelárie mesta Žilina: www.tikzilina.eu.



Kategórie
Publikované
Rozmery 800*600
Návštev 133

[0] Komentárov

Pridať komentár