Žilina Gallery :: Fotogaléria mesta Žiliny

Model plte v areáli zámockého parku v Budatíne

Projekt „Budatín – Strumień: Revitalizácia a rozvoj kultúrneho dedičstva"
(Foto: 29. 10. 2010)

Autor ideového námetu Mgr. Richard Wetter, Považské múzeum Žilina.
Odborná historická časť Mgr. Peter Šimko, Považské múzeum Žilina.
Autor drevených plastík pltníkov Ján Palko, ľudovo-umelecký rezbár z obce Štiavnik. V jeho tvorbe dominuje nadrozmerná figurálna plastika, ktorá je charakteristická osobitým rešpektovaním drevného materiálu.
Model plte bol postavený v dňoch 25. – 26. septembra 2010 počas Rezbárskeho dňa, ktorý sa uskutočnil v rámci projektu "Budatín – Strmeň: Revitalizácia a rozvoj kultúrneho dedičstva."

Plť – jedinka. Tvorili ju 12 – 16 klátov rovnakej dĺžky spojených vpredu i vzadu priečnym polkmeňom. Plte – jedinky mali dĺžku 12 – 15 m, šírku 4 – 5 m. Obsluhovali ich dve osoby – jeden pltník vpredu a druhý vzadu (kormidelník). Plť sa plavila v smere toku rieky širšou časťou vpredu. Sútok Váhu a Kysuce v Budatíne bol miestom pltenia od čias stredoveku. Začiatkom 14. stor. sa tu vyberalo i mokré mýto – poplatok od každej plte. V 16. storočí pltníctvo nadobudlo významnú funkciu v diaľkovej doprave. Plte zo severného Slovenska vozili drevo z našich lesov a iný tovar po Váhu a Dunaji až do južných krajov Uhorska. Z okolia Žiliny sa na pltiach prevážala najmä kapusta lesné plody, kožiarske výrobky z Rajca, ovčí syr, pivo, drevené výrobky, riad, solené mäso, med, jačmeň a mnoho iného. Plte využívali na prepravu i osoby. Plavisko sa nachádzalo na úpätí Chlmca, v jeho blízkosti bola i pltnícka krčma, ktorá existovala až do začiatku 20. storočia. Ďalšie plavisko bolo na brehu Váhu na žilinskej strane. V Budatíne postupne výber mýta prešiel z hradu na miestnu krčmu, ktorá mýto vyberala a odovzdávala hradnému pánovi. Plte boli tiež jedným druhom poddanských naturálnych dávok obcí Budatínskeho panstva na Kysuciach. Koncom 19. storočia začína pltníctvu konkurovať železničná doprava a v 30. – 40. rokoch 20. stor. pltníctvo zaniká pod vplyvom výstavby vážskej kaskády. Zaujímavosťou je, že pri Budatíne sa plť musela viesť nie po prúde rieky, ale priečne, aby sa udržala na prúde a neocitla sa v krútňave, ktorú vytvárala Kysuca vlievajúca sa do Váhu. Plte idúce z Kysúc zas pri vtoku do Váhu silná voda ponárala pod hladinu.

Autor textu: Mgr. Peter Šimko, historik dopravy Považského múzea v Žiline.